Toto všetko sa dalo očakávať. Fritzl si nič iné nezaslúžil, len najvyšší možný trest. Ako sa vraví, zamknúť a zahodiť kľúč. Lebo taký bol svet podľa Fritzla. Plný neslobody, strachu neistoty, násilia. Je to svet, ktorého sa často nevedomky dotýkame, aj keď si to ani neuvedomujeme.
Médiá na celej planéte stále zaujíma prípad slávnej speváčky Rihanny a jej priateľa Chrisa Browna. Pred niekoľkými týždňami ju zmlátil, jej dobitá tvár obletela celý svet. Aféra má však zvláštne rozuzlenie. Rihanna sa podľa všetkého k Brownovi vrátila, dokonca sa jej ani veľmi nechce svedčiť proti nemu na súde. Nie každá facka sa, samozrejme, musí skončiť mnohoročným znásilňovaním niekoho v pivnici. Lenže každý takýto prípad sa určite začínal fackou.
Veď kúsok „sveta podľa Fritzla“ je vo všetkých domácich tyranoch, v tých, čo siahli na ľudí, o ktorých tvrdia, že ich milujú. Najhoršie by bolo, ak by Fritzlove deti zostali uzavreté vo svete svojho otca, ktorý bol zároveň dedom pre šiestich z nich. Lebo príšera im svojho času zobrala kľúč od iných obzorov, a preto ho teraz musia znovu nájsť.
Žili však v prostredí a podmienkach, na ktoré sa nedá zabudnúť. Lebo peklo sa vždy človeka dotkne. Ani Elisabeth, ani jej súrodenci, ani jej deti, ho nedokážu prekonať sami. Každý tyran zanechá na svojej obeti nielen modriny po pästiach, ale aj stopy na duši.
Elisabeth aj všetci okolo nej majú právo na normálny život. Otázkou však je, či ho niekedy budú schopní viesť. Či dokážu snívať bez nočných môr, či sa im do ich svetov nevkradnú ďalšie príšery.
Fritzl si zaslúži pykať do konca svojich dní najmä preto, že svoje obete doživotne poznačil. Vypálil do nich znamenie svojho hororového sveta.