Na tom, kto bol v práve a kto nie, vôbec nezáleží. To je otázka pre políciu či súdy. Incident nám však ukazuje, že OĽaNO aj Smer patria na smetisko politických dejín. Či skôr do krčmy štvrtej cenovej. Pre bláznov a naštartovaných mačov, ktorí idú „robiť poriadky” ručne stručne, tam je priestoru iste viac než dosť. Nemalá časť našej spoločnosti ich však namiesto vyprevadenie stavia na piedestál a chystá sa ich prepašovať do parlamentu. Good Idea, Slovakia!
Tento infantilný incident hovorí za všetko. Viac než o týchto „hrdinoch” však, žiaľ, vypovedá o nás. Video o Matovičovom „doKaličení” len za pár hodín videlo viac ako 380-tisíc ľudí. A to nerátame more článkov o tomto cirkuse. Enormný zásah takéhoto búrlivého tanga svedčí hlavne o tom, kam sme sa dopracovali. O tom, ako väčšmi rezignujeme na vecnú diskusiu a politickú kultúru.
Len sa zamyslime – prečo len zlomok z nás sleduje politické programy? Prečo všetci napriek tomu, že sa považujeme za rozumných voličov, intenzívne nediskutujeme o budúcnosti našej spoločnosti? O tom, ako zo Slovenska spraviť lepšie miesto pre život? Prečo sa radšej perverzne odbavujeme na naťahovaní dvoch chlapcov o mikrofón? Sme schopní priznať si, že problém nie je na strane vysielača, ale najmä prijímača?
Súťaž na trhu pozornosti sa zostrila a zápasníci pre úspech musia ísť čoraz viac na hranu prijateľného.
Prečo obyčajný klaun stále provokuje? Prečo smeráci a neonacisti stále strašia utečencami? Prečo sa stále zaoberáme „kultúrno-etickými” otázkami o našich intímnych partiách? Prečo narastá konflikt či maľovanie čertov na stenu, a nie porozumenie?
S príchodom sociálnych sietí sa paradigmaticky zmenil spôsob našej interakcie, komunikácie, diskusie. Súťaž na trhu pozornosti sa zostrila a zápasníci pre úspech musia ísť čoraz viac na hranu prijateľného.
Demokracia je diskusia. Je to ustavičná a nenásilná súťaž o naše najlepšie nápady a návrhy. Dnes však nevyhráva kvalita, ale nevraživosť a nenávisť. A tento incident to potvrdzuje na plnej čiare. Vidíme to napríklad aj na sociálnych sieťach, kde relevantnosť určuje počet „páčikov”, „hneváčikov” či pozretí príspevkov.
V tomto toxickom vývare sa máčame už roky, a to sa nevyhnutne podpisuje aj pod to, ako vyzerá naša (politická) kultúra, spoločenská nálada či súčasná predvolebná kampaň. Ako majú v tomto prostredí súťažiť (nieto ešte víťaziť) kvalitné, no menej „sexi” nápady? Ako má uspieť strana, ktorá síce nerobí výbušnú šou, ale ponúka skúsenosti a odbornosť? Neostáva jej nič iné, ako sa začať mlátiť na ulici, strašiť vymyslenými hrozbami či vyvolávať umelé konflikty? Až potom bude hodná našej pozornosti?
Je pochopiteľné, že väčšina z nás má nutkanie sledovať politický „súboj” či obsah, ktorý nás dráždi. Ak by sme sa však aspoň z tretiny tak intenzívne zaoberali riešením a diskutovaním o skutočných problémoch Slovenska, tak by sme sa všetci mali lepšie. Ak už pre nič iné, tak nech sú takéto pasovačky varovaním, komu neradno zverovať kormidlo našej spoločnej lode. Inak „dobre nebude”.