Súčasnosť im dokonca dáva ešte druhý význam – údelom dnešných učiteľov na Slovensku je totiž naozaj len a len slúžiť, pomáhať. A vystačiť si s pocitom vlastnej vznešenosti ako primeranou odmenou za túto službu. Iného morálneho alebo peňažného ohodnotenia sa totiž asi ani nedočkajú.
Vlastne áno, minister školstva môže učiteľom udeliť ešte vyznamenania. Veľkú či malú medailu Svätého Gorazda, prípadne ďakovný list. Tým sa však výpočet darčekov k učiteľskému sviatku určite končí – ak sa za dary nerátajú sľuby, pretože tých na adresu učiteľského stavu odznelo neúrekom.
Napríklad sľub o raste miezd. Ich výška stále hanebne zaostáva za slovenským priemerom. Dotknú sa ho akurát šťastlivci, ktorí v školstve vydržali viac ako 30¤rokov a dokázali pritom usilovne odborne rásť. Učiteľom s druhou kvalifikačnou skúškou sa totiž otvára šanca prilepšiť si v priemere až o osem či desať percent. Ešte vždy sa však na nich môže zvysoka pozerať nielen podnikateľ, ale aj hociktorá sekretárka v bohatej komerčnej firme. A vďaka „lákavému“ nástupnému platu necelých 540¤eur (vyše 16-tisíc korún) sa absolventom vysokých škôl ani nechce vojsť do triedy a väčšina z nich priznáva, že má vo výhľade celkom inú kariéru.
Zákon síce posilnil postavenie učiteľa a urobil ho verejným činiteľom. Učiteľskému stavu to však pridá viac starostí než vážnosti. A prázdnym darčekovým balením bez obsahu je aj sľub, že do školstva a vedy bude smerovať päť percent HDP.
Učitelia dostali darčeky ešte v podobe rýchlokvasenej reformy, zmätku okolo slovenských i maďarských učebníc a čudesných zmien vo vysvedčeniach.
Čo teda učiteľom zaželať k dnešnému sviatku? Aby dokázali nemožné a aby v týchto neľahkých podmienkach vychovali generáciu šikovných žiakov, z ktorých vyrastie generácia rozhľadených politikov. Pretože aj v politike, nielen v školstve by mal mať Komenský nejakých tých dôstojných nasledovníkov.