Na avizovanú mobilizáciu voličov však neponúka argumenty rozumu. Útočí na emócie – brnkaním na národnostnú strunu, oživovaním obojstranného pocitu historickej krivdy a kategorizáciou občanov – vnútorných nepriateľov – vyvoláva duchov primitívneho pudu ohrozenia vlastného teritória.
„Národniari“ pred prvým kolom zväčša mlčali. Dominantnou tvárou Gašparovičovej kampane bol premiér Fico. Fakt, že Radičovú v prvom kole v hojnom počte podporili voliči z južných okresov Slovenska (aj maďarskej národnosti) však zrejme čelných predstaviteľov SNS rozzúril natoľko, že už nevydržali aspoň taktne mlčať a znova spustili svoje ,,evergreeny". Tie sú slovenskej verejnosti dobre známe – Maďari majú nehorázne požiadavky, ich politiku riadi Budapešť, financuje ich Soros a chcú najprv autonómiu a potom pripoja južné Slovensko k Maďarsku. Súdny človek sa mohol nad takýmito štvavými výpadmi len pousmiať.
To však platilo v minulosti. Nárast extrémizmu u našich južných susedov, spôsobený do veľkej miery hospodárskou krízou, ktorá na Maďarsko dopadla zvlášť tvrdým spôsobom (aj vďaka krátkozrakej ekonomickej politike ľavicovej vlády premiéra Gyurcsánya), je mementom aj pre Slovensko. Hospodárske problémy využila maďarská opozícia (a najmä jej krajne pravicová časť) na získavanie popularity. Ak sa Slovenská národná strana v rámci slovensko-maďarských vzťahov do tejto nebezpečnej hry zapojila svedčí to len o tom, že tejto strane o národnoštátne záujmy nejde. Záujmom každého normálneho štátu je totiž pokojné spolunažívanie so susedmi, ktoré prináša stabilitu a koniec-koncov aj ekonomický rozvoj.
Ak sa Maďarsko posúva do prava, riešením nie je byť ako oni a nespolupracovať na rozdúchavaní nenávisti. Takýto postoj by bol naozajstnou obhajobou národnoštátnych záujmov. Ak sa Slovensko nechá dobrovoľne a vedome vtiahnuť do vnútropolitického boja v Maďarsku nič pozitívne mu to neprinesie.
Vyčlenovanie, označovanie, biľagovanie jednotlivcov či skupín občanov už nie je iba kampaňou. Stupňovanie takejto politiky, takýchto vyjadrení a atakov je útokom na samotnú podstatu občianskej spoločnosti, na ktorej je tento štát (aj podľa ústavy) postavený. Ostáva len veriť, že sa Slovensko jedného dňa nedočká Úradu pre kategorizáciu občanov.