Pre tých, ktorí pôjdu voliť – a hlavne pre rozhodujúcu väčšinu – je to o niečo zložitejšie. Gašparovič a Radičová zastupujú rôzne „svety“, ale zároveň sú si veľmi podobní. Majú umiernené názory, sú nekonfliktní, tlačia sa k Smeru. Obaja sú do veľkej miery prijateľní pre druhú stranu. Mnohí voliči Radičovej už raz volili Gašparoviča (2004). Mnohí voliči Gašparoviča zas dokážu prijať Radičovú…
Radičová robí všetko pre to, aby jej boj s Gašparovičom nebol politický, ale osobný. A celkom sa jej darí.
Z čisto osobného porovnania totiž Gašparovič vychádza veľmi zle. A Radičová pomerne dobre.
Problém, samozrejme, nie je v hodnotách a v politike, ktorú Gašparovič „zastupuje“ (dosť falošne). Slovenská spoločnosť je prevažne konzervatívna, nie liberálna. Problém je v Gašparovičovi. A v jeho nalomenom charaktere. Gašparovič v skutočnosti nie je nijaký patriot a kresťan, ale obyčajný, priemerný prospechár. Pokrytec. Karierista. Hlásil sa ku komunistom, potom k Mečiarovi, teraz sa hrdo hlási k Ficovi. Vždy sa mu darilo. Pretože bol vždy, v každej epoche, na „správnej“ strane.
Aj dnes sa mu darí. Pretože národný princíp sa opäť povyšuje nad charakter. Čo sa neobracia proti Gašparovičovi, ale proti samotnému národnému princípu. Ak niečo nešťastne przní – a oslabuje – národnú politiku, tak práve bezcharakterní „patrioti“.
S Radičovou je to celkom inak. Politika, ktorú zastupuje, je problémová. Pre väčšinový slovenský vkus je príliš liberálna, elitárska, nešťastne previazaná s SMK. Radičovej chýba národný program. V jednom z duelov sa dokonca priznala, že Slovensku ako nezávislému štátu začala veriť až po tom, čo vstúpilo do EÚ. Čo je naozaj trápne vyznanie. V kampani bola ako vyzývateľka nevýrazná, afektovaná, vypočítavo sa tlačila k Ficovi… Napriek tomu všetkému má nad Gašparovičom slušnú osobnú prevahu. Pretože má to, čo by malo mať v politike najvyššiu cenu. Charakter. Nemenila presvedčenie, strany, pánov… Neohla sa pod každou vlnou, ktorá ovládla Slovensko.
Na týchto voľbách je vlastne ľahká aj ich posledná otázka. Či by rekordných desať rokov v najvyššej funkcii nebolo na súdruha Gašparoviča priveľa.