Voliči jedného tábora už majú okolo seba vybudovaný tvrdý pancier, cez ktorý neprenikne ani najpresvedčivejšie obvinenie ich „miláčikov“. Voliči druhého tábora upadli do skepsy a v očistu slovenskej spoločnosti už prestali dúfať. Preto je trochu prekvapením, prečo sa podujal komentovať nové obvinenia predseda Smeru Robert Fico. Či len preto, aby svojim voličom poslal odkaz: „Pozrite sa, znovu nás obviňujú. Sme obete policajného šikanovania.“ A posilnil svoju rolu martýra. No zabudol, že akýkoľvek komentár má aj „B“: trafená hus zagága.
Totiž obvinenia opäť smerujú k bačovania Smeru v rokoch 2012–2020. Tentoraz nie priamo do vlády, ale do Vojenského spravodajstva, o ktorého činnosti verejnosť takmer nič nevie. A práve v tme a tichosti býva pokušenie najväčšie. Veď kto sa kedy dozvie, čo napáchali vojenskí tajní, keď celá ich činnosť je v režime utajenia. Kto ich skontroluje? A keď aj áno, tak iba formálne, naoko.
Ako sa prezradilo na tlačovke policajného prezidenta, tak sa skutočne aj dialo. Vojenskí tajní nechceli poskytnúť informácie, lebo sú utajené, kládli rôzne prekážky, vyhovárali sa, pritom – a to je najzávažnejšie – išlo o kontrolu narábania s peniazmi nás všetkých, nevyzrádzali žiadne tajné dokumenty. No aj tie ukrývali nedbanlivo.
Ak štátne orgány a vysokí štátni činitelia vedome podvádzajú štát a okrádajú celú našu spoločnosť a ešte si pritom „pomáhajú“ zákonom, tak v našom štáte musí byť niečo zhnité.
Celý „softvér“ rozkrádačky nebol nijako sofistikovaný. Takto sa u nás „tuneluje“ už od roku 1990. V tomto konkrétnom prípade si štátny orgán objednal v zahraničí nákup za dvesto miliónov eur, od štátu si vymohol peniaze, rôznymi vymyslenými argumentmi presvedčil kompetentných – samozrejme, v utajenom režime – že náklady sú oprávnené. No nenakúpil priamo, ale cez nastrčenú súkromnú, spriatelenú firmu, ktorá inak nevykazuje takmer žiadnu činnosť. A tá nenakúpila za deklarovanú cenu 200 miliónov eur, ale zhruba iba za 60 % sumy, a zostávajúcich zhruba 75 miliónov sa prerozdelilo medzi „zasvätených“. Medzi nimi mali byť okrem vojenských tajných aj známy podnikateľ, bývalý šéf hokejového zväzu, celkovo 17 osôb.
Už máme tých obvinených, ako aj už odsúdených z tajných služieb trochu veľa. Exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer v nedávnom rozhovore povedal, že ich kredibilita v zahraničí je mizerná, a to aj napriek tomu, že vieme dodať partnerom zaujímavé informácie. Nie je po voľbách čas na ich dôkladnú reformu?
Celá pavučina zločinu nie je ešte zďaleka rozkrytá. Fľaša whisky za 26-tisíc eur, drahé byty či vyše milióna na účte, to je len zlomok. Zlegalizovať desiatky miliónov eur určite nie je jednoduchá záležitosť. No o už v médiách prepieraných nehnuteľnostiach exšéfa Vojenského spravodajstva sa muselo doniesť niečo aj premiérovi, ministrom i poslancom z rokov 2012–2020. Ak nie, nie je to dobré vysvedčenie pre ľudí, ktorí sa chvália tým, ako dobre vedia riadiť tento štát.
Tak či tak, ak štátne orgány a vysokí štátni činitelia vedome podvádzajú štát a okrádajú celú našu spoločnosť a ešte si pritom „pomáhajú“ zákonom, tak v našom štáte musí byť niečo zhnité.