Totiž, ak by vláda predložila konkrétne návrhy na škrtanie ešte pred voľbami, vystavila by sa vo finiši volebnej kampane ostrej kritike. Politické strany by museli zaujať postoje za alebo proti. Určite by na balíčku nenechali suchú niť.
Ódorovci a ich podporovatelia v kampani sa takto vyhýbajú nepríjemnej (aj vecnej) kritike. Takto vláda odborníkov vyčká v závetrí a po voľbách to na budúcu koalíciu vybalí: ber alebo neber. No skutoční experti by sa nemali báť ísť s kožou na trh aj v zlých časoch.
Premiér nepredstavil žiadne novinky, iba hrubé obrysy a strašenie. On sám síce zaujal umiernené a racionálne postoje, no podnety na strašenie dáva. Strašenie gréckou cestou, ako sa rozšírilo, je totiž totálna hlúposť. No strašenie je na Slovensku základná politická metóda: straší sa medveďmi, migrantmi, LGBTI+, potratmi, Bruselom, Ficom, fašistami, Ruskom na slovenských hraniciach atď. Straší jedna i druhá strana. Máme to v sebe.
Kto sa nedá omámiť údernými sloganmi, dobre vie, že od gréckej cesty máme ďaleko. Slovensko má dlh niečo nad 55 % HDP, Grécko malo pri kríze pred 12 rokmi okolo 140 % a stále rapídne stúpal, teraz má necelých 200 %, Japonsko má 250 %, Taliansko zhruba 150 % a hranicu 100 % preskočili aj USA, Francúzsko, Španielsko a Veľká Británia, Nemecko má najmenej o 10 % viac ako my. Navyše máme zakotvený ústavný zákon o dlhovej brzde (rozpočtovej zodpovednosti) a každá vláda pri dlhu verejnej správy 57 % musí začať šetriť a pripraviť vyrovnaný rozpočet.
Nič nie je pre ekonomiku horšie ako radikálne škrtanie v rozpočte a rýchle zvyšovanie úrokov. Vždy ju to zaručene dostane do recesie. A to by bolo to najhoršie.
No to neznamená, že by sme nemali byť opatrní a nezatiahnuť po voľbách brzdu. Vývoj odštartovaný pandemickou krízou, Matovičovým rodinným balíčkom, štedrou energetickou pomocou a nadmerným zvyšovaním dôchodkov, je dlhodobo neudržateľný. Deficit verejných financií sa blíži k šiestim percentám, od vyrovnaného rozpočtu alebo aspoň udržateľného do 3 % má poriadne ďaleko. A to máme ešte nazbieraný investičný dlh 70 miliárd eur. Naše verejné financie sú z hľadiska perspektívy najhoršie v únii. A hoci si na finančných trhoch požičiavame za podobný úrok ako Grécko, Česi, Poliaci a Maďari sú na tom horšie.
Ani strašenie vládou Smeru nesedí. Robert Fico navrhuje šetriť tempom 0,5 % HDP ročne, Ódor 0,75 % počas budúcich štyroch rokov, čo je zhruba šesť miliárd eur. Fico síce sľubuje hory-doly, no finančnú krízu v roku 2008 jeho prvá vláda zvládla veľmi dobre. Preto aj po voľbách môžeme očakávať obrat. K nemu treba v politike iba nájsť zámienku – vinníka, ktorý to všetko spôsobil. A ten existuje – Matovič.
Preto už raz prestaňme raz strašiť. No nakoniec predsa len jedna výstraha: nič nie je pre ekonomiku horšie ako radikálne škrtanie v rozpočte a rýchle zvyšovanie úrokov. Vždy ju to zaručene dostane do recesie. A to by bolo to najhoršie.