Poľské ukončenie dodávok zbraní prekvapilo okolitý svet. Doteraz boli Poliaci jedným z najzapálenejších spojencov Ukrajiny. A to aj preto, že si správne uvedomujú, čoho všetkého je imperialistické Rusko schopné. A tak robia všetko v rámci svojich možností pre to, aby držali na uzde rozpínajúceho sa veľkého medveďa. No dnes povolili.
Napätie medzi Ukrajinou a Poľskom vytvára embargo na dovoz obilia. Keďže ho EÚ nepredĺžila, štáty východnej Európy to vzali pod svoju kuratelu. Rovnaká situácia sa tak týkala aj nás. No zatiaľ čo my sme dokázali nájsť kompromis, Poliaci pritvrdili.
Poľsko síce vyhlásilo, že za ukončením dodávok stojí uprednostnenie budovania vlastných obranných kapacít, no pachuti odvety sa nemožno len tak ľahko zbaviť. Pes však je zrejme zakopaný inde.
Poľsko čakajú onedlho voľby a poľnohospodárske oblasti sú tradičnou baštou vládnej PiS. Zároveň jej tlačia na otlaky pravicoví extrémisti, volajúci po ukončení všetkej podpory „nevďačnému” susedovi. V tomto kontexte sa tak zastavenie podpory javí byť najmä dôsledkom domácej šachovej partičky. Či sa vzťahy zlepšia, uvidíme až po voľbách.
Keďže podobný diskurz a „honba" na ukrajinské obilie sa odohrávajú aj u nás, dôležité je nezabúdať na podstatu. Je v poriadku, ak máme výhrady k ukrajinskému postupu a snahe o dovoz obilia. Aj to je súčasťou (medzinárodnej) politiky a legitímnym predmetom diskusie. Nesmieme však zabúdať, za akých okolností a kto nás dostal do tejto „trápnej šlamastiky”. Nebyť Putinovej agresie proti Ukrajine, bombardovaniu prístavov a odstúpenia od obilnej dohody, žiadne „obilné strasti” by k nám nezavítali.
Dnes Putin nerobí zbraň len z energií, ale aj z obilia. A úspešne zabíja tri muchy jednou ranou – ochromenie Ukrajinskej ekonomiky, destabilizáciu európskeho trhu a pošramotenie vzťahov západných spojencov. Je len však na nás, či mu skočíme rovno do rany.