Štát síce financuje cirkvi, no aj ateisti vedia, že bežní kňazi žijú skromne a mnohé slovenské kostoly by potrebovali rekonštruovať. Ak sa tak aj stane, musia si pomáhať dobrovoľnými zbierkami. Pretože väčšinu štátnych peňazí „zožerú“ nízke platy duchovných.
No to nie je všetko. Cirkvi vlastnia rôzne nehnuteľnosti. Katolícka a evanjelická cirkev majú zriadené početné základné školy, lýceá a gymnáziá. No nefinancujú ich výlučne z vlastných zdrojov, ale z dotácií ministerstva kultúry. Gréckokatolícka cirkev dokonca prevádzkuje cestovnú kanceláriu, ktorá ponúka luxusné pobyty v zahraničí. Napriek tomu sú mnohé cirkevné organizácie v strate. Ako je to možné?
Cirkvi totiž nevedia efektívne využívať svoj majetok, zvlášť nehnuteľnosti. Možno by aj vedeli, keby boli k tomu donútené. To nie sú, lebo na najnutnejšie výdavky im poskytne peniaze štát. Ak otázkou dňa sa stáva konsolidácia verejných financií, musíme sa pýtať, či súčasné financovanie cirkví je to najefektívnejšie.
No otvárať kultúrnu vojnu na novom fronte, opäť rozdeliť spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory, je to najposlednejšie, čo v súčasnosti potrebujeme. My sa potrebujeme teraz zjednotiť na postupe, ako dať dokopy zdravotníctvo, infraštruktúru či školstvo. Preto odluka cirkvi od štátu, napriek tomu, že si to praje viac ako polovica občanov SR, by sa nemala otvárať.
No v rámci konsolidácie verejných financií by sme spolu s cirkvami mali začať hľadať efektívnejší model financovania. Za podnetmi nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do Česka, kde majetky spravuje štát a cirkvám vypláca „rentu“ , ktorá sa zhodnocuje v investičnom fonde. Alebo v Poľsku a v Rakúsku, kde veriaci platia špeciálnu daň. Aj cirkvi musia uznať, že súčasný stav je dlhodobo neudržateľný.