Naša spoločnosť stojí na rázcestí. Ak by sme si však hodili kockou, náš odhad o výsledku by bol azda presnejší. Množstvo strán na hranici zvoliteľnosti je väčšie, ako by to bolo nejednému voličovi milé. Jedno je však isté. Súčasná kampaň bola iná. Bola prejavom systémového problému.
Na prvý pohľad sa nám mohla javiť ako reflexia klasického politického evergreenu. Festival populizmu, (ne)realizovateľné sľuby a sem-tam nejaká uniknutá informácia či diskreditačná kampaň. No ak sa pozrieme pod povrch, vidíme zásadné rozdiely.
Slovenská spoločnosť je veľmi polarizovaná a rozdelená. Miesto vecného dialógu naprieč tábormi sa utiekame ku svojim názorovým bublinkám. I keď sú hrejivé a bezpečné, vzájomnému porozumeniu a spolupráci vôbec nepomáhajú.
Tento stav sa premietal aj v podobe predvolebnej kampane. Colombova žena – nosná téma volieb – ostala zapatrošená a každá strana si išla svoje. Občas vykukli nejaké jednotiace motívy a facky, no tieto výstrelky svojich povestných 15 minút slávy neprežili.
Relatívnou novinkou je aj neobvykle časté odmietanie účasti v predvolebných debatách. Zdá sa, že politici nepotrebujú oslovovať spoločnosť spoločnými témami, radšej sa hrajkajú na svojom piesočku. Vedia, že na jednu skupinu platí taká téma či forma komunikácie a na druhú iná. Táto roztrieštenosť tak mala vplyv nielen neexistenciu spoločných nosných tém, ale aj na neochotu debatovať.
Demokracia je diskusia. A je našou spoločnou úlohou viesť konverzácie o tom, kým sme, čo sú zásadné problémy a akú chceme spoločnosť. Voľby sú v tomto kontexte už len „formalitou“ a záverečnou bodkou jednej diskurzívnej epizódy.
Stránenie sa dialógu a riešenia spoločných tém je síce efektívnym politickým marketingom v 21. storočí, no zároveň rakovinou spoločnosti. Demokracia je diskusia. A je našou spoločnou úlohou viesť konverzácie o tom, kým sme, čo sú zásadné problémy a akú chceme spoločnosť. Voľby sú v tomto kontexte už len „formalitou“ a záverečnou bodkou jednej diskurzívnej epizódy. Ak na túto úlohu rezignujeme a zakrpatieme v našich bublinách, máme väčší problém, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Azda sa zhodneme, že politici by nemali strašiť vymyslenými hrozbami, démonizovať vybranú časť spoločnosti, viesť sa na vlne nenávisti. Jednoducho by mali byť slušní a féroví. Teraz je na nás, ako si odpovieme na otázku: prečo naša politická reprezentácia málokedy tieto požiadavky napĺňa? Prečo nefunguje spojka medzi spoločnosťou a verejnou mocou? Ako zlepšiť a opraviť našu pokazenú a nedokonalú demokraciu?
Je zrejmé, že mnoho ľudí ostane v nedeľu ráno sklamaných. Liekom na sklamanie však nie je rezignácia, ale akcia a aktívne občianstvo. Kým na Slovensku zotrvá rámec slobodnej a demokratickej spoločnosti rešpektujúcej ľudské práva, tak potenciál na zmenu existuje vždy. Vždy existuje cesta, ktorou vieme pokazené opraviť.
Základným predpokladom opravy je však slušný a vecný dialóg. Bez neho nielenže nedokážeme nachádzať spoločné riešenia, ale ani len jednoznačne pomenovať problém. Ak budeme fungovať vo svojich izolovaných svetoch, môžeme to rovno celé zabaliť. Nech je táto kampaň mementom toho, ako to môže vyzerať, keď rezignujeme na vzájomný dialóg.