Z desiatich poslancov z kandidátky SNS je iba jeden členom strany – predseda Andrej Danko. Inak sa do parlamentu prekrúžkovali len samí nezávislí „externisti“. Tomáš Taraba a otec a syn Kuffovci sú verejnosti už dobre známi. V minulosti sa dostali do parlamentu na kandidátke fašistov (čo na to Peter Pellegrini?). Všetci traja sú členmi strany ŽIVOT – Národná strana. Táto strana má teda viac poslancov ako samotná SNS. Je to po chuti členom a vedeniu SNS? Hoci všetci noví poslanci vopred avizujú „poslušnosť“ SNS, každý trochu politicky zbehlý človek vie, že časom sa z nich môžu stať neriadené strely. Danko ani celá SNS ich nemajú ako „usmerňovať“.
Aj keď všetci deviati „externisti“ majú ideovo blízko k SNS i k Smeru, svoju, osudom prihratú, dôležitosť budú chcieť nielen vychutnať, ale aj dobre „zobchodovať“. Ďalšiu šancu nedostanú. Politický matador Robert Fico, ktorý tak rád deklamuje odpor k zlepencom, to veľmi dobre vie.
Paradoxne mu to teraz vyhovuje. V minulej koalícii mu nepredvídateľný Danko neraz riadne podkúril. Teraz „vyskakovať“ nebude. Nemá príliš s kým. Vládnuť sa dá aj bez členov SNS. Smer má dostatok „pák“, aby národniarskych externistov dokázal v prípade nutnosti „prilákať“ do vlastného košiara. To však nikdy nie je zaručené. Preto je dôležité hneď na začiatku si vyjasniť programové záujmy, nájsť zhodu a spoločný postup. Ak chce Sme vládnuť so zlepencom, musí vedieť, čo jeho členovia chcú.
O žiadnej stabilite s Dankovým zlepencom nemožno hovoriť. Ak stabilita nastane, tak len preto, že sa všetci traja predsedovia budú navzájom držať v šachu.
Úvahy o pribratí KDH sú len falošnou maskou. Fico nemá o kádehákov záujem. Ak by si Majerský a spol. chceli zachovať chrbtovú kosť, museli by trvať na zotrvaní Daniela Lipšica na stoličke špeciálneho prokurátora a nárokovať si post ministra vnútra i vymenovanie policajného prezidenta. To je pre Smer i Hlas absolútne vylúčené. No po výmenách na spomínaných postoch v budúcnosti nie nepredstaviteľné, najmä ak by haprovala spolupráca s Dankovým zlepencom.
Aby si Smer i Hlas nechali pootvorené dvierka, mali by preto s KDH neformálne rokovať. Prípadne sa dohodnúť na vyjdení v ústrety v nejakej tej uletenej konzervatívnej požiadavke, aj ústavnej (časť poslancov OĽaNO sa s radosťou pridá).
A Pellegrini by si nemal dať ujsť neformálne rokovania s PS a SaS. Hoci koalícia Hlasu, KDH, PS a SaS vôbec nie je na stole, už len hrozba, že by sa tak mohlo kedykoľvek stať, je jediná nádej, ako si Pellegrini môže zachrániť kožu. Bude to totiž Fico, kto bude udávať v koalícii tón. Už dnes je Fico opäť predseda aj pre mnohých odídencov v Hlase. No nie pre všetkých, Fico tak nemôže príliš tlačiť na pílu. Pellegrini má stále v talóne žolíka. Podľa poslaneckej matematiky mu stačí iba torzo terajšieho poslaneckého klubu Hlasu. Ak sa má dať ponížene pohltiť Smerom, to už radšej skončiť ako premiér bezvýznamnej strany.
O žiadnej stabilite s Dankovým zlepencom nemožno hovoriť. Ak stabilita nastane, tak len preto, že sa všetci traja predsedovia budú navzájom držať v šachu.