Rozhodnutie sudcov nebolo ani šibnuté, ani sprosté, hoci tak vyzerá. Bolo chladnokrvne vypočítavé. Na pochopenie toho, čo sa stalo a čo je pre sudcov dôležité treba spomenúť dva príbehy. Jeden je o sudcovi Harabinovi. Druhý o sudkyni Kuchtovej.
Harabinov príbeh je notoricky známy. Sudca Najvyššieho súdu Harabin sa po roku 1995 stýkal s albánskym zločincom Bakim Sadikim, ktorý bol medzinárodne hľadaný a stíhaný za obchod s heroínom. Styky sudcu s trestne stíhaným zločincom - a obchodníkom s heroínom - sú v každej normálnej krajine neprípustné. Je to samozrejmosť, o ktorej sa nedebatuje. Na Slovensku je to inak. Sadiki si „vybojoval“ oslobodzujúci rozsudok. A z jeho kamaráta Harabina sa stal predseda Najvyššieho súdu, potom minister spravodlivosti a nakoniec zas predseda Najvyššieho súdu. Podľa premiéra Fica, koaličných strán a nakoniec aj podľa Súdnej rady je poriadku, ak má minister (sudca) nevysvetlené kontakty s podsvetím…
Príbeh sudkyne Kuchtovej je menej známy. Stal sa minulý rok, keď sudkyňa Kuchtová v jednom súdnom procese svedčila proti sudcovi Polkovi. Svedčiť – proti komukoľvek – je totiž povinnosť každého občana. Stojí a padá na nej celý systém práva. Ministra Harabina však táto samozrejmosť pobúrila. Sudkyňu Kuchtovú dal disciplinárne stíhať. Sudca smie vraj svedčiť proti komukoľvek, len nie proti sudcovi kolegovi. Proti príslušníkovi klanu! Odvtedy je sudkyňa Kuchtová disciplinárne stíhaná. Za to, že rešpektovala princípy práva – a nerešpektovala princípy sudcovského klanu.
Súdna rada v pondelok usúdila toto: ak si sudca, smieš sa stýkať hoci aj s albánskymi drogovými dílermi. Ale… Nikdy, nikdy nesmieš svedčiť proti príslušníkovi sudcovského klanu. K tomu nech ti pomáha a žehná… Don Harabin.
Asi netreba dodávať, že tento typ myslenia sa v máločom líši od toho mafiánskeho.
Po pondelku je jasné, že sudcovská samospráva sa neosvedčila. Zvrhlo sa to. A jasné je aj to, že kľúčové právomoci súdnej moci treba vrátiť do rúk politikov. Nie že by boli lepší ako súdruhovia sudcovia. Na rozdiel od nich sa však musia za svoje nehorázne omyly zodpovedať. A platiť. Tak ako to príkladne robí Vladimír Mečiar. So svojimi poslednými štyrmi percentami…