Autoritu učiteľov by mohla posilniť zmena zákona, ktorá ich zaradí medzi chránené osoby, podobne ako tehotné ženy alebo deti. Určite ide o vyhovujúcejšie riešenie, ako bola pôvodná predstava, ktorá mala mužom a ženám za katedrou prisúdiť štatút verejného činiteľa. Spolu s výhodami sa totiž s takouto pozíciou spája napríklad povinnosť podávať majetkové priznania, čo by pri učiteľských platoch znamenalo zbytočnú azda až smiešnu formalitu. Rovnako by učiteľom hrozilo stíhanie za zneužitie právomocí verejného činiteľa i v sporných prípadoch, ak by napríklad dali žiakovi zlú známku alebo ho potrestali. V konečnom dôsledku by bol takto učiteľ ešte zraniteľnejší. Nová úprava jednoznačnejšie stanovuje vyššie tresty za vyhrážanie sa učiteľom či za ich napadnutie.
Napokon zákon nerieši – alebo by nemal riešiť – otázku, či treba chrániť učiteľov pred žiakmi, alebo žiakov pred učiteľmi. Žiaka treba chrániť pred zlým učiteľom (a takých bolo aj je neúrekom). A, naopak, učiteľ by mal byť chránený pred žiakom, ktorý sa správa asociálne a násilne, pretože mu také správanie vštepujú rodinné pomery či vzory v súčasnej kultúre.
Problémom ostáva ešte „detail“ – ak má mať učiteľ lepšie postavenie a vyššie sebavedomie, potom musí byť lepšie odmeňovaný. Myšlienka ministra školstva viazať platový postup na zvyšovanie odbornosti má logiku, ibaže ju sprevádza viacero nejasností – napríklad prečo by sa nemalo uznať učiteľom aj ich doterajšie štúdium. Ešte pálčivejšia je otázka, či sa na tento účel nájde dosť peňazí a či zvyšovanie učiteľských platov neuviazne na vzájomnom naťahovaní sa štátu a obcí, kto to všetko vlastne zaplatí. Od smelých sľubov, že odteraz sa učiteľ nebude musieť hanbiť za svoje príjmy, má súčasná realita veľmi ďaleko. A tak sa ponúka otázka, či by zákon nemal chrániť učiteľov aj pred vládou, ktorá im napriek sľubom a vyhláseniam v skutočnosti nevie alebo nechce pomôcť.