Moc je návyková a Danko mal už posledné dva roky abstinenčné príznaky, takže sa nečudujme, že by sa najradšej videl vo vláde.
Počas ostatného Ficovho vládnutia však tie najšialenejšie nápady pochádzali z dielne SNS a aj jej koaliční partneri Smer a Most-Híd si často trhali vlasy. Pochopiteľne, v záujme udržania sa pri moci vždy ustúpili, Béla Bugár by o tom vedel rozprávať. Nebolo však možné nevidieť, že „kapitán“ sa na čele slovenského parlamentu ocitol akýmsi čudným riadením osudu.
Ale kým sa mu len plietol jazyk, kým len bozkával výložky a opisoval dizertačné práce, dalo sa to chápať ako súčasť slovenského folklóru, ba priam štandardu. Návšteva v ruskej dume však bola krajne neštandardná.
Čítajte viac Prvé rokovanie Fica s Dankom o novej vláde: Nie som klebetná baba, dajte nám čas, hovorí šéf Smeru (video)
Lenže teraz sa v parlamente ocitne Danko a jeho novoobjavené osobnosti v časoch, keď na Ukrajine vraždia ruskí vojaci. Úlety smerom k Moskve viac nemožno tolerovať. Aj predstavitelia Smeru by si mohli konečne uvedomiť, že je po voľbách a vyhlásenia o tom, že Ukrajina by sa mala vzdať časti území okupovaných Ruskom, robia zo Slovenska pre západné štáty neprijateľného partnera. Mimochodom, v podobnom duchu ako Smer sa po voľbách vyjadrila aj členka Hlasu-SD, exministerka vnútra Denisa Saková v rozhovore pre ČT24. Jej stranícky šéf Peter Pellegrini sa už od spomínaných vyjadrení dištancoval a označil ich len za jej úvahy.
Danka však treba držať na uzde. Hoci, ak vezmeme do úvahy, že vox populi, vox dei, v parlamente sa vlastne opäť ocitne z vôle božej. Z tohto pohľadu sa KDH aj so všetkými jeho pliagami javí ako tá lepšia možnosť, ktorá nás drží bližšie k civilizácii.