Ľudia budú teda za nákupy platiť viac, šikovní politici to však určite vysvetlia krízou, eurom, najlepšie však zlými obchodnými reťazcami, ktoré budú s touto najsociálnejšou vládou nesolidárne a náklady si premietnu do cien. Prírodu predsa chrániť treba a ak to občan nechápe, je nevyhnutné ho k tomu donútiť. Jedinec ako taký je v silnom štáte nesvojprávnym tvorom a nemôže, prirodzene, robiť zodpovedné rozhodnutia. Tie poznajú len vyvolení úradníci.
Recyklačný fond je navyše neštátny a rozdeľovať prostriedky (v konečnom dôsledku zinkasované od bežných nakupujúcich) bude podľa svojej ľubovôle. Lepšie povedané, podľa ľubovôle straníckych šéfov, ktorí tam nominujú svoje postavičky. A na problematiku životného prostredia je v tejto krajine najpovolanejšia Slovenská národná strana (okrem, samozrejme, najštátnejšieho jazyka a eurofondov). A bojuje zaň už od roku 1871!
Kedysi? Možno.
Dnes však už iba kšeftuje. V obale toho najúprimnejšieho národovectva. Dáku tú dotáciu si teda určite zaslúži.