Líder Hlasu v piatok, v deň svojich narodenín, vyhlásil, že sa skončilo prvé kolo rokovaní. Nič viac. Hoci sa rozšírila zvesť, že koalícia Smeru, Hlasu a SNS je už v podstate upečená, nemusí to byť vôbec pravda. SNS čaká cez víkend mimoriadny snem. A musíme očakávať ostrú ofenzívu na druhom, pravom krídle.
KDH síce odmieta koalíciu so Smerom a s Hlasom, ako aj s PS, SaS a Hlasom, no dostáva sa pod tlak. Kritici Milanovi Majerskému vyčítajú, že chce zadarmo pustiť Smer k moci. Ak by totiž išiel do koalície s Robertom Ficom, pošpinil by česť KDH, no mohol by zabrániť „upratovaniu“ v polícii a na špeciálnej prokuratúre. A rovnako by zamedzil dostať sa k moci extrémistom z kandidátky SNS. Oproti Rudolfovi Huliakovi sa bývalý dzurindovec, predseda Republiky Milan Uhrík javí ako seriózny politik. A to je už čo povedať.
Čo sa týka kultúrno-etických sporov kresťanských konzervatívcov s progresívnymi liberálmi, dajú sa elegantne vyriešiť: obe strany sa dohodnú na dvojročnej pauze (moratórium) a ponechajú status quo.
Aj keby bol Pellegrini na čele vlády, dokázal by komunikovať s ultrakonzervatívcami z kandidátky SNS, alebo by opraty musel prenechať Ficovi, ktorý u nich požíva prirodzenú autoritu?
No riziká stredopravej koalície ležia niekde inde. A to v zhode ľavicového Hlasu s ekonomicky tvrdo pravicovou SaS. Ak si Pellegrini a Sulík nevyjasnia, ako konsolidovať verejné financie, tak akékoľvek úvahy o koalícii nemajú zmysel. V adresnosti sociálnych dávok ešte dohoda môže nastať, no pri zvyšovaní dane pre majetných, DPH (v čase drahoty), dane z nehnuteľností, darovacej a dedičskej dane alebo v prepúšťaní vo verejnej správe či v zrušení 13. dôchodku je nepredstaviteľná.
Aj v zdravotníctve sú postoje strán nezlučiteľné: SaS chce novú univerzitnú nemocnicu stavať inde ako na Rázsochách, čo je ďalší niekoľkoročný odklad, a nemocnice chce transformovať na akciovky, čo je len prvý krok k privatizácii, nehovoriac o zavedení poplatkov. Keby aj ku kompromisu došlo, aj k podpísaniu dohody, nevieme, čo sa stane o rok. Sulík je tvrdohlavý a už povalil dve vlády. Spoliehať sa, že sa bude správať inak, je ľahkovážnosť. Hlas by úplne pohorel.
Mementom by mala byť súčasná koalícia v Nemecku. Kde liberálni sociálni demokrati vládnu s obdobou SaS (FDP) a PS (Zelení), ich podpora je na historických minimách a stále klesá.
Fico to vie. Pellegrini nemá v rukách dobré karty. Rozumieme mu, že chce byť premiérom, inak ho predseda Smeru úplne zatieni. No aj keby bol Pellegrini na čele vlády, dokázal by komunikovať s ultrakonzervatívcami z kandidátky SNS, alebo by opraty musel prenechať Ficovi, ktorý u nich požíva prirodzenú autoritu? Črtá sa ešte jedna možnosť podľa vzoru britských labouristov: po voľbách v roku 2005 sa Tony Blair a Gordon Brown (ich vzťahy boli podobne napäté) dohodli, že sa v polovici volebného obdobia vystriedajú na premiérskej stoličke. No v súčasných turbulentných časoch je to príliš ďaleká budúcnosť.
Odpoveď na to, ako sa dostať zo zamotaného klbka, prináša prieskum agentúry SANEP pre TA3. Koalíciu Smer, Hlas a SNS si želá 49,2 % ľudí a vládu PS, Hlasu, SaS a KDH 32,7 %, pritom prvú možnosť si z voličov Hlasu praje 62,2 a druhú iba 11,8 percenta. Vox populi, vox Dei. Jasné posolstvo pre Hlas, aj pre celú spoločnosť, keď chceme nastoliť aký-taký zmier.