Voliči síce vo voľbách rozdali najlepšie karty Robertovi Ficovi, no všetky tromfy v rukách má Peter Pellegrini. On si môže vybrať, súčasťou ktorej zostavy sa napokon Hlas stane.
Jasná ponuka od Michala Šimečku na premiérsky post je nepochybne veľkým lákadlom. Navyše Saska vyzýva PS, aby Pellegrinimu „pomastilo“ ministerstvom vnútra. Čo viac by si Hlas mohol priať?
Smer teraz musí návrh PS prebiť, resp. Hlas presvedčiť, že je to síce lákavá ponuka, no v konečnom dôsledku by pre pellegriniovcov znamenala veľmi nevýhodné postavenie, keďže by sa ocitli v pravicovom zovretí (a popritom taktne zamlčať, že rovnako neblahý osud ich čaká, ak sa dostanú do područia Smeru…)
Faktom je, že Robert Fico môže poľahky „brnknúť“ na citlivú strunu bez toho, aby musel veľmi preháňať. Napätie medzi PS a KDH v kultúrno-etických otázkach je fakt, rovnako reálne sú rozpory v ekonomických predstavách Hlasu a SaS. Ako skĺbiť všetky tieto ideologické rozpory tak, aby sa prípadná štvorkoalícia nerozpadla hneď pri prvej vážnej nezhode?
Béla Bugár nabáda lídrov štvorlístka, že každý musí v niečom ustúpiť, čo je rozumná rada od starého harcovníka. S výnimkou šéfa PS však zatiaľ veľmi nebadať ochotu ostatných lídrov pristúpiť na kompromisy.
Na druhej strane, SNS síce deklarovala, že by prípadnú vládu Smeru a Hlasu podporila aj bez priamej účasti v nej, no vzápätí oznámila, že ak by Pellegrini dostal premiérsky post, aj SNS si potom bude nárokovať viac. Tak čo vlastne platí: bezmedzná podpora Ficovi alebo licitovanie o ministerské posty?
Tak či onak, strany by si mali hneď v úvode vyjasniť svoje pozície a dohodnúť sa, čo chcú, aby následne nevznikali trecie plochy.