A aby nikto nepochyboval, že to myslí vážne, nechal si svoju zásadu odhlasovať prezídiom strany. Bodka. Dzurinda svoj ťah predáva ako principiálny boj so Smerom. Lenže… V skutočnosti bojuje hlavne so svojou vlastnou stranou.
Úvahy o „veľkej koalícii“ (Smer+SDKÚ) sa začali množiť práve v Dzurindovej strane. Podnikatelia z pozadia SDKÚ, okresné zväzy, časť poslancov, Iveta Radičová… Všetci začali vymýšľať, ako sa zblížiť so Smerom. A prelomiť opozičnú hladovku. A keďže Smer je dosť silný na to, aby si mohol dávať podmienky, Dzurinda pochopil, že po prehratých voľbách by musel čeliť ďalšej vzbure… Preto otázku zhodil zo stola skôr, ako bola položená.
Dzurinda má pravdu, že vláda Smeru a SDKÚ by bola mačkopes. Zabudol len dodať, že mačkopes je aj každá z týchto dvoch strán osobitne. Narodili sa tak – ako strany moci. A dnes musí jeden mačkopes o svojich politických „zásadách“ hlasovať. A druhý mlčať.