O skutku už bolo toho popísané veľa. V skratke išlo o to, že Kiska si cez účtovníctvo firmy KTAG v prezidentskej kampani chcel pochybným „započítaním“ svojho mena ako značky uplatniť nadmerné odpočítavanie DPH. Ako skonštatovala sudkyňa, išlo o „úmyselné zosnovanie a neoprávnený prospech“. Samozrejme, Kiskova obhajoba má iný názor. A uvidíme, ako celý prípad po odvolaniach nakoniec dopadne, no v etickej rovine bývalý prezident – nech si hovorí, čo chce – proste zlyhal. A to je nehodné človeka, ktorý zastával funkciu hlavy štátu.
Pre občanov z toho vyplýva jedno ponaučenie: nevoliť v prezidentských, parlamentných i regionálnych voľbách mačku vo vreci. Ono sa to totiž neskôr vypomstí. O Kiskovi väčšina národa do začiatku roka 2014 nič netušila, nebol ani politik, ani verejne činný. Svoju popularitu nazbieral „predávaním“ jedinečného osobného príbehu na početných mítingoch. Uspel aj preto, lebo na pravici v prezidentskej kampani čelil veľmi slabej konkurencii. A vo finále zvíťazil preto, lebo veľká časť občanov volila proti Ficovi, nie za Kisku.
Dnes už vieme o Kiskovi oveľa viac. Vieme, že v roku 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď to v republike vrelo, ako hlava štátu odmietal prerušiť zimné rodinné radovánky na lyžovačke v Rakúsku a vrátiť sa do vlasti. Z knihy jeho blízkeho spolupracovníka Rada Baťa Hrobári slovenskej politiky sme sa dozvedeli, ako ho funkcia prezidenta nudila, i o jeho ľahostajnosti.
Kiskov prípad nech je mementom do ďalších volieb. Budeme opäť voliť v náhlom opojení srdcom neznámeho človeka, alebo rozumom prevereného človeka, ktorý už veľa dôvodov k „zamilovanosti“ nedáva, no vieme, čo od neho môžeme očakávať?
Politické amatérstvo korunoval založením marketingovej politickej strany Za ľudí. Opäť si myslel, že úspech mu v parlamentných voľbách 2020 spadne z neba a pracovitosť (o ktorej by sa mal učiť u Roberta Fica) nechal za dverami. Nespadol, premiérom sa nestal, jeho strana len tesne preliezla do parlamentu a bývalá hlava štátu sa len s hanbou porúčala do politického dôchodku.
Ani s tým príbehom to nebolo tak, ako nám Kiska predostrel. Áno, vybudoval úspešnú firmu i významnú charitatívnu organizáciu. No podozrivé kšefty s pozemkami v lukratívnej oblasti pod Tatrami – čo sám Kiska tesne pred voľbami 2020 „legitimizoval“, keď sa dal v popradskej kaviarni nachytať ako malý chlapec – prezrádzajú, že jeho cesta za úspechom nebola vždy príliš „anjelská“. Už len jeho obhajoba účtovníckeho fígľa ako niečoho „štandardného“ prezrádza, ako Kiska vnímal podnikanie. Nečudujme sa potom, že keď sa zisky dajú ľahko nadobudnúť účtovníckymi čachrami, nie je tlak investovať do inovácií – v ktorých čoraz viac zaostávame.
A trochu sme opomínali, že jeho príbeh vzbudzoval v zahraničí už na začiatku rozpaky. Ak sa absolvent elektrotechnickej fakulty živil v USA umývaním podlahy na benzínovej pumpe, nebol schopný zamestnať sa vo svojom odbore, a doma rozprávkovo uspel, tak to vrhá zlé svetlo na naše školstvo i pomery.
Symbolicky popradský súd vyriekol rozsudok v deň, keď Fico ohlásil svoju štvrtú vládu. Keď Fico pred päť a pol rokom podával do Kiskových rúk demisiu, vtedajší prezident sa tváril ako víťaz, ktorý navždy Fica politicky „pochoval“. Keby bol len trochu „vytrasený“ politikou a dejinami, tak naivne by sa nesprával.
Kiskov prípad nech je mementom do ďalších volieb. Budeme opäť voliť v náhlom opojení srdcom neznámeho človeka, alebo rozumom prevereného človeka, ktorý už veľa dôvodov k „zamilovanosti“ nedáva, no vieme, čo od neho môžeme očakávať?