Politici sa ozdravovaniu verejných financií v predvolebnej kampani „taktne“ vyhli. Akékoľvek negatívne správy neprinášajú úspech, naopak sú zaručenou cestou k strmému poklesu preferencií. Pred voľbami treba ťahať iba medové motúzy popod nos. A treba priznať, že naše eseročkové strany bez odborného zázemia ani nemajú expertov, ktorí by vedeli kvalifikovane povedať ako na to. No problém reálne existuje a nová vláda zložená zo Smeru, Hlasu a SNS sa bolestivým zásahom v najbližších týždňoch nevyhne.
Našťastie jej prišla na pomoc úradnícka vláda. Tá najprv dala do obehu legové kocky. Teda desiatky opatrení, kde sa dá ušetriť alebo kde sa dajú zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Mnohé z týchto opatrení sú však pritiahnutých za vlasy a úplne nereálne. No aspoň v plnej nahote ukazujú, aké sú možnosti. Prínosom je, že jednotlivé opatrenia sú presne vyčíslené, ihneď vidieť čo koľko „koštuje“, a slúžia ako rýchly návod na poskladanie budúceho rozpočtu.
Úradnícka vláda si splnila aj svoju povinnú domácu úloha. Predložila vyrovnaný rozpočet. Musela, v nelichotivej situácii jej to káže zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Vyrovnaný rozpočet je však úplne absurdný, v praxi neprevediteľný. Zoškrtať by sa muselo až 15 miliárd eur, mzdy by niekde poklesli až o jednu pätinu, zvyšovaniu daní by sme sa nevyhli, ekonomika by v budúcom roku spadla o alarmujúcich 6,5 %, nezamestnanosť by sa vyšplhala nad 10 %, bez práce by ostalo vyše 130-tisíc pracovníkov ( 35-tisíc vo verejnej správe).
To podstatné ani nebude ako rýchlo zmeny prebehnú, ale v akej kvalite a akým spôsobom. Či to bude opäť nasilu, v skrátenom legislatívnom konaní, z večera do rána – ako to bolo zvykom za bačovania Igora Matoviča– alebo cestou odbornej i verejnej diskusie, kompromisom.
Budúci premiér Robert Fico už povedal, že návrhmi súčasnej vlády sa nebude riadiť. Je to iba vyhlásenie pre voličov, v realite z nich bude tajne vychádzať. Ako vždy. Pre Fica boli vždy analýzy štátnych inštitúcií smerodajné, v Smere žiadne odborné zázemie ekonómov a expertov nikdy nebolo. Že si návrhy súčasnej vlády upraví podľa receptov vlastnej „kuchyne“, je už štandardný politický postup.
No veľa priestoru na „vlastné ochutenie“ mu nezostáva. Budúci rozpočet bude pripravovaný narýchlo a na systémové zmeny pred koncom roka nie je ani čas. No v ďalšom roku sa reformám nebudeme môcť vyhnúť. Fico už naznačil, že miera konsolidácie nebude radikálna, nanajvýš 0,5 % HDP ročne, pričom hlavný cieľ budúcej vlády je zvyšovanie životnej úrovne.
Pomocnú ruku podáva bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová. So svojim tímom predstavila náčrt reformy sociálneho systému. Má pravdu, musíme si zadefinovať, čo je životné minimum. To dnešné na papieri je výsmech, realite je na míle vzdialené. Že nášmu sociálnemu systému chýba adresnosť a štedro dotuje aj bohatých (nevynímajúc dôchodcov, si už aj vrabce na streche čvirikajú. Reforma je nevyhnutná.
To podstatné ani nebude ako rýchlo zmeny prebehnú, ale v akej kvalite a akým spôsobom. Či to bude opäť nasilu, v skrátenom legislatívnom konaní, z večera do rána, prílepkami zákonov – ako to bolo zvykom za bačovania Igora Matoviča– alebo cestou odbornej i verejnej diskusie, kompromisom. Iba tak má akákoľvek reforma, sociálneho či daňového systému zvlášť, nádej na dlhodobý úspech.