Každému, kto v nedeľu večer sledoval povolebné štúdio, musela do očí udrieť mapa Poľska, zobrazujúca volebné výsledky za jednotlivé regióny, na ktorej dominovali dve farby. Podľa exit pollu agentúry Ipsos zvíťazila strana Právo a spravodlivosť (PiS) v deviatich vojvodstvách na východe, ktoré sa zafarbili do modra, a Občianska koalícia (KO) v siedmich na západe – zobrazené oranžovou.
Nie je to prvýkrát. Stará hranica medzi cisárskym Nemeckom a cárskym Ruskom sa znovu objavila na poľskej volebnej mape už v roku 2007 (od roku 1795 do roku 1918 Rusko, Rakúsko-Uhorsko a Nemecko kontrolovali územie, ktoré dnes tvorí Poľsko.) Po druhej svetovej vojne sa hranice Poľska posunuli smerom na západ, pričom západnú časť získalo od Nemecka a východné územia pripadli Sovietskemu zväzu.
Akokoľvek sa to zdá byť neuveriteľné, určité kultúrne dedičstvo a od neho sa odvíjajúce vzorce volebného správania pretrvali u našich severných susedov dlhé desaťročia. Krajina tak vyzerá, akoby bola preťatá na dve časti – západ ovládajú Tuskovi liberáli a východ Kaczynského konzervatívci. Je jedno Poľsko a predsa sú dve Poľská – minimálne z toho pohľadu, ako volia Poliaci.
Samozrejme, výrazné rozdiely sú aj medzi mestami a vidiekom. PiS dominuje na vidieku a KO v mestách. Dominancia liberálov sa ukazuje už v sídlach nad 50-tisíc obyvateľov.
Vzhľadom na to, že Slovensko je podobne vidieckou krajinou ako Poľsko, tak z poľských volieb plynie jedno ponaučenie: ak chcú u nás liberáli ergo pravica niekedy vyhrať voľby, tak musia dominovať minimálne vo všetkých krajských mestách.