Nástrel prvých mien na ministerské stoličky doslova šokoval. Vzbĺkol oheň na streche. Koaličné strany sa hneď pustili do hasenia požiaru. No to, že informácie, ktoré unikli do médií, neboli iba novinárske špekulácie, potvrdili koaliční lídri pri podpisovaní koaličnej zmluvy. Oficiálne rozdelenie postov medzi strany sa zhoduje s uniknutými informáciami z minulého týždňa.
Hlavný expert Hlasu i v podstate celej koalície na zahraničné veci – Peter Kmec – ministerský post odmietol a bude sa venovať eurofondom. Ďalší hlavní experti Hlasu na jednotlivé rezorty tiež plánujú svoju erudíciu hodiť za hlavu a vo vláde sa venovať diametrálne odlišným oblastiam. Či sa v nich aj vyznajú, je v našej pokrivenej dobe asi zbytočná otázka. Tomu sa hovorí nová politická kultúra podľa Petra Pellegriniho.
SNS si vymohlo založenie nového ministerstva cestovného ruchu a športu, pritom ani nevieme, kto sa tomu v strane venuje – teda okrem predsedu Andreja Danka. Ten o tento ministerský post však zatiaľ prílišný záujem nejaví. Za „odmenu“ národniarom pripadli dve najmenej lukratívne ministerstvá – životného prostredia a kultúry. O tie v našich končinách nemá nikdy nikto záujem. Klíma a kultúra, koho by to zaujímalo? Sociálnych demokratov? Ak na čelo rezortu kultúry SNS má koho ponúknuť – Karola Farkašovského alebo Romana Michelka, so životným prostredím je to oveľa, ale oveľa biednejšie.
V minulosti v Smere o ministroch rozhodovali v zákulisí oligarchovia, nerobme si prílišné ilúzie. Časy sa síce zmenili, no „starého psa novým kúskom nenaučíš“. Reči sú reči, no keď príde na lámanie chleba, pravda sa vyjaví v plnej nahote.
Rezort životného prostredia nie je iba o medveďoch a o klíme, ale aj o nemalom odpadovom biznise, o čom by Eduard Heger (a nielen on, ale celé OĽaNO) po Vlčanovom škandále vedel rozprávať. No SNS ponúka človeka, ktorého názory na globálne otepľovanie prekonávajú aj najbujnejšiu fantáziu a sú ako z najhorších snov. Nehovoriac o tom, že často skloňovaný kandidát ešte ako „slobodný šíriteľ pravdy“ na sociálnych sieťach sa chcel ísť – keby sedel vo vláde – ospravedlniť Putinovi za to, ako sa Slovensko správa.
Smer pre zmenu nemá človeka na post ministra zahraničných vecí. V zákulisí prehovára „externistov“. Hoci sa Robert Fico, ako aj ďalší dvaja koaliční lídri chvália, aké majú „skvelé“ stranícke štruktúry, realita ukazuje opak. A keď si spomenieme, že v minulosti v Smere o ministroch rozhodovali v zákulisí oligarchovia, nerobme si prílišné ilúzie. Časy sa síce zmenili, no „starého psa novým kúskom nenaučíš“. Reči sú reči, no keď príde na lámanie chleba, pravda sa vyjaví v plnej nahote.
Prezidentka nie je automat a nemôže kohokoľvek vymenovať do ministerskej funkcie, ak má o ňom vážne etické alebo odborné pochybnosti. Žiaľ ústava nie je v tomto smere úplne precízna. Posledné slovo by mal mať Ústavný súd. Trvalo by to mesiace. Budúcej vláde by medzitým chýbal jeden alebo viacerí ministri. Budú Robert Fico a koaliční lídri riskovať a nominujú niekoho „najust“?