V tejto chvíli však na verejnosť prenikla informácia, že meno, ktoré budúci premiér oznámi prezidentke ako meno kandidáta na post ministra zahraničia, bude napokon predsa len Juraj Blanár. Pôvodne vraj Blanár túto ponuku odmietol a v hre bol kariérny diplomat Marek Eštok, ktorý napríklad zastupoval Slovensko vo Francúzsku v minulosti za Ficovej éry.
Po dlhých rokoch by tak do kresla šéfa diplomacie mal zasadnúť nie diplomat, ale politik – podpredseda Smeru. Bizarná nominácia? Pre vás možno, nie však pre Fica. Žiada sa zažartovať, že čo už v tejto vládnej koalícii nie je bizarné (pozri nominácie Andreja Danka a jeho SNS).
Blanár teda nie je žiaden diplomat, zato je oddaným politikom strany Smer a presne to ho na tento post v očiach jeho straníckeho šéfa kvalifikuje. „Ozaj, aká je napríklad predstava pani prezidentky na ministra zahraničných vecí? Že bude vedieť po anglicky? Opakovať ako papagáj, čo si želajú Spojené štáty a Brusel? A že neurobí hanbu na slávnostnej večeri a k divine si nedá pohár bieleho, ale červeného vína? Nuž ja mám o ministrovi zahraničných vecí úplne inú predstavu,“ avizoval Fico vo svojom videu. Spresnil, že potrebujeme „šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“.
Nuž, zdá sa, že Ficov starý dobrý Blanár sa napokon dal presvedčiť, že práve on je tou „šťukou“. Po všetkých srdečných pozdravoch vysielaných smerom k Moskve a v konštelácii s SNS a spol., ktorá do parlamentu dotiahla priamo z bojového poľa konšpiračných webov, sa veru do kresla šéfa diplomacie nechcelo skúsenému diplomatovi Jánovi Kubišovi a o služby Miroslava Lajčáka vraj, pochopiteľne, nebol záujem. Jasné, Blanár bude oveľa lepšia šťuka!