Hoci peniaze (približne štyri milióny eur) už boli na tento účel vyčlenené, kompetentní rozhodli, že tento nie nevyhnutný výdavok presunú do budúceho roka. Do doby, kým bude detenčné centrum na Slovensku naozaj v prevádzke, budú psychicky chorí zločinci aj naďalej umiestnení v klasických psychiatrických ústavoch. A tým chýbajú kapacity. Personálne, priestorové a, samozrejme, aj finančné. Lebo (a opäť) kríza.
K šetreniu prispel i minister vnútra Kaliňák, ktorý v súvislosti s vysielaním odstrašujúcich a zároveň výchovno-vzdelávacích klipov o následkoch dopravných nehôd oznámil, že hoci pri príprave nového cestného zákona sa s týmto projektom počítalo, nie je možné ho z dôvodu nedostatku peňazí realizovať.
A v časoch finančnej a hospodárskej krízy sa musí štát zamerať na projekty, ktoré verejný rozpočet zaťažia s maximálnou efektivitou a prínosom. Takými sa zaiste z pohľadu vlády javia napríklad výstavba národného futbalového štadiónu, rekonštrukcia Bratislavského hradu či Zimného štadióna Ondreja Nepelu. A pritom zlé jazyky tvrdia, že zmluvy na tieto všeobecne prospešné akcie, mohli byť (z hľadiska štátneho rozpočtu samozrejme) dohodnuté aj výhodnejšie.
Samotné šetrenie – počnúc jednotlivcom a štátom končiac – je otázka priorít. A posudok, či vynaložené prostriedky priniesli žiadané ovocie a či sa šetrilo na správnych miestach, vystaví až budúcnosť. Je teda priskoro súdiť, či je pre spoločnosť dôležitejší napríklad moderný futbalový stánok svetových parametrov alebo zdravie a život zdravotníckeho personálu v psychiatrických liečebniach či prevencia voči nehodovosti na cestách.
Ak majú zodpovední za chod štátu (vláda a poslanci parlamentu) v tejto otázke jasno, môže občan (a daňový poplatník) pokojne spávať. S vedomím, že jeho eurá boli použité naozaj na správnu vec.