Rozhodnutie prezidentky delí odbornú i laickú verejnosť. Jej argumentácia má však racio. Podľa ústavy zodpovedá prezident za medzinárodné zmluvy. Huliak opakovane spochybnil environmentálne a klimatické záväzky našej krajiny. Hoci už vo štvrtok v Téme dňa na TA3 cúval a povedal, že všetky zmluvy ako minister bude rešpektovať, malo by jeho menovanie ešte jeden háčik. A to jeho odbornosť.
Huliakovi nikto nemôže vytknúť dlhodobý kladný vzťah k prírode. Ako človek z praxe by sa dokonca mohol pozrieť novým pohľadom na efektivitu využívania štedrých finančných injekcií environmentálnymi organizáciami. Kameň úrazu leží niekde inde.
Huliak popiera dôvody klimatickej zmeny, ktorá najviac ohrozuje prírodu. Na základe odvolávok na články „alternatívnych“ médií a dezinformačných webov – ako na palete dodávaných českým a slovenským konzumentom ruskými trolími farmami – tára o tom, že klimatickú krízu nespôsobuje ľudská činnosť, nadmerná produkcia CO2 a metánu, ale je to prirodzený vývoj. Nemá hanbu trepať, že vo vedeckej komunite panujú v tomto rozpory.
Keby si dal len trochu úsilia a prečítal si aspoň knihu Falošný poplach od najznámejšieho kritika vo svete Bjorna Lomborga zistil by, že krízu i príčiny už nikto nespochybňuje, názory sa líšia v riešeniach (elektromobilita, chov hovädzieho dobytka atď.). Aj politika EÚ si určite zaslúži diskusiu.
Kauza Huliak donaha odkrýva chorobu nášho volebného systému. Do parlamentu sa môže prekrúžkovať v ére sociálnych sietí hocijaký dobrodružný šíriteľ krčmových táranín.
Ak niekto tvrdí, že prezidentka musí Huliaka menovať, mala by potom menovať ministrom školstva tiež človeka, ktorý tvrdí, že Zem je plochá? A to len preto, že sa prekrúžkoval do Národnej rady alebo ho navrhli predsedovia strán? Je to nezmysel, ale nie až tak nepredstaviteľný.
V Česku niektoré známe tváre dezinformačnej scény už operujú aj s touto do neba volajúcou hlúposťou – ako alternatívnou pravdou, bojom proti (liberálnym) lžiam. Pozornosť zaručená, popularita stúpa. Našťastie v ich volebnom systéme nemajú možnosť sa prekrúžkovať do parlamentu. No vo svete unikátnom slovenskom volebnom systéme, kde celá krajina je jeden obvod, to neplatí – stačí 20-tisíc krúžkov pre „bojovníka za pravdu“.
Starosta Očovej navyše ešte akoby si neuvedomil, že už nie je iba hviezdou pochybných televízií, ale v centre slovenskej politiky. Správa sa neúctivo k prezidentke a pritom chce, aby ho bez mihnutia oka vymenovala za ministra. Zo zmeny správania skúseného Fica i Danka si príklad nevzal.
Kauza Huliak donaha odkrýva chorobu nášho volebného systému. Do parlamentu sa môže prekrúžkovať v ére sociálnych sietí hocijaký dobrodružný šíriteľ krčmových táranín. Politické strany nemajú žiadnu zodpovednosť, za akékoľvek krúžky navyše sú schopné klesnúť na dno.
Úspešní tlčhubovia si potom za „odmenu“ či výmenou za poslaneckú poslušnosť nárokujú ministerské kreslá. Ani Igor Matovič, ktorý „objavil“ túto možnosť, u kormidla nebol dostatočným varovaním. Náš vážne chorý volebný systém potrebuje akútne serióznu liečbu.