No nedajme sa zmýliť, Sulík zatiaľ do politického dôchodku niekam na ranč v Austrálii neodchádza. Hŕstke fanúšikov prisľúbil, že bude kandidovať na jar do Európskeho parlamentu a možno aj v budúcich parlamentných voľbách. No aj to je veľký zlom. Sulík si Sasku vytvoril sám s partiou kamarátov, pevnou rukou ju roky ovládal, oponentov sa dokázal vždy zbaviť, aj keď nie bez šrámov. Paradoxne Sulíkov stále polovičatý odchod môže mať na politický vývoj na Slovensku väčší vplyv ako vymenovanie (staro)novej vlády. Lebo Smer kraľuje odvtedy, čo si priestor na pravici uzurpovali Sulík s Matovičom.
Keď pravici tón udávali Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš a Iveta Radičová, Smer to nemal jednoduché. Ani Robert Fico, argumentačne sa mu vyrovnali a vo voľbách mu uštedrili dve porážky. Po tom, čo Sulík s externými poslancami SaS na čele s Igorom Matovičom z nezmyselného dôvodu povalil v roku 2011 Radičovej vládu (euroval Národná rada následne obratom schválila), Fico sa stal na politickej scéne jednookým kráľom medzi slepými. Aj keď už sa zdalo, že Fico je politicky mŕtvy, rozvrat spôsobený Matovičovými a Sulíkovými vzájomnými podrazmi a osočovaním na úrovni piatej cenovej skupiny ho vzkriesil a vyniesol k ďalšiemu víťazstvu vo voľbách.
Ak chce pravica raz vyvliecť Slovensko z klieští populizmu, musí dať komplexnú ponuku od kultúry cez poľnohospodárstvo, sociálne zabezpečenie, výstavbu infraštruktúry až po impulzy pre inovácie. Dnes už nestačí len znižovanie daní, rozpočtové škrty či boj za a proti interrupciám. Sulík pochopil, že starý svet skončil.
Zredukovaniu politiky na cirkus v podaní Matoviča a rozvoja spoločnosti na excelovské tabuľky, kde má miesto len rovná daň, znižovanie daní, daňová brzda a iné ekonomické experimenty, v podaní Sulíka, je koniec. Obaja preliezli do parlamentu len tak-tak. S Matovičom už nikto nechce nič mať, je nezvládnuteľný. Sulík zase pochopil, že Saska s ním na čele už nemá žiadny potenciál. Časy sa zmenili.
Otvára sa tak šanca na reštart slušnej a umiernenej slovenskej pravice. Saska to už nebude, nemá na to intelektuálne kapacity. Ani Dzurindovi „modrí“, ani „demokratickí“ hochštapleri, ani dlhoroční „úspešní“ turisti zo strán do strán, ani tematicky i generačne úzkoprso vyhranení progresívci, ani kultúrni zápecníci to nebudú. Spoluautor novej pravice spred 25 rokov Ivan Šimko práve ohlásil kandidatúru na post predsedu KDH. Lenže KDH za 33 rokov názorové „rozkročenie" nikdy nezvládlo, prečo teraz?
Slovensko potrebuje pravicovú stranu, ako je v Česku ODS. Tá už síce nie je to, čo bývalá, no so svojimi 13–15 % ponúka dôveryhodného lídra a stmeľuje českých progresívcov (Piráti), liberálov (TOP09) i kresťanských demokratov (KDU-ČSL) Alebo lídra, ako je Donald Tusk. Tento bývalý vyhranený ekonomický liberál prezradil, že čím dlhšie bol pri moci, tým viac sa stával sociálnym demokratom.
Sulík urobil prvý krok. No ak chce pravica raz vyvliecť Slovensko z klieští sofistikovaného Ficovho, cirkusantského Matovičovho a najnovšie z dezinformačného Huliakovho populizmu, musí dať komplexnú ponuku od kultúry cez poľnohospodárstvo, sociálne zabezpečenie, výstavbu infraštruktúry až po impulzy pre inovácie. Dnes už nestačí len znižovanie daní, rozpočtové škrty či boj za a proti interrupciám. Sulík pochopil, že starý svet skončil.