Pri spätnom pohľade na jeho doterajšie vyjadrenia týkajúce sa životného prostredia by sa dalo povedať, že v ničom. Na rozdiel od prostorekého starostu Očovej však pôsobí uhladenejším dojmom, no že by bola ekológia jeho srdcovou záležitosťou, to sa nedá povedať. Vzhľadom na jeho predchádzajúce aktivity sa o ňom hovorilo skôr ako o potenciálnom kandidátovi na ministra hospodárstva. Z hľadiska SNS to bola z núdze cnosť – iného kandidáta strana zjavne nemala, no tak tam dala takého, ktorý sa javí aspoň ako-tak príčetný.
On sám o sebe tvrdí, že na post ministra má dostatočnú kvalifikáciu, lebo ovláda tri svetové jazyky a vyštudoval dve vysoké školy. Nuž môžeme diskutovať, či politológia a podnikový manažment niekoho predurčujú, aby zastával takúto funkciu, v každom prípade, keď si jeho životopis porovnáme napríklad so životopisom exministra Lászlóa Miklósa (1998 – 2006), ktorý predtým pôsobil takmer 17 rokov v Ústave experimentálnej biológie a ekológie SAV, tak odpoveď je každému jasná…
A ešte aj toľko démonizovaný Ján Budaj, ktorému predstavitelia SNS nevedia prísť na meno, mal väčší predpoklad, aby šéfoval envirorezortu – do aktivít ekologických organizácií sa zapájal v časoch, keď iní radšej mlčali, aby si náhodou nepošramotili svoj kádrový profil. Už len to, že sa stal editorom legendárnej výzvy Bratislava nahlas a neohrozene sa za bývalého režimu zapájal do ochranárskych aktivít, ho kvalifikovalo na tento post x-násobne viac ako Tarabu, ktorý sa doteraz zapájal maximálne do ochrany života nenarodených detí, čo je tradičná konzervatívna agenda.
Je dosť zvláštne, že nový minister ešte ani nezačal úradovať, a už označuje ochranárov za najväčšiu „škodnú“. Akoby naším problémom neboli staré environmentálne záťaže, akoby ľudí v Jelšave nenatrápil každú zimu smog, akoby sme Európskej komisii neplatili pokuty za to, že stále skládkujeme odpad atď.
Apropo, ochrancovia životného prostredia. Je dosť zvláštne, že nový minister ešte ani nezačal úradovať, a už označuje ochranárov za najväčšiu „škodnú“. Akoby naším problémom neboli staré environmentálne záťaže v bratislavskej Vrakuni či v Strážskom, akoby ľudí v Jelšave nenatrápil každú zimu smog, akoby sme Európskej komisii neplatili pokuty za to, že stále skládkujeme odpad atď., atď.
No a keď sa snaží dať do protikladu „výskum sysľov“ oproti 800 neodkanalizovaným obciam, tak tu zavádza. Každý jeden environmentálny projekt, skôr než je schválený, prejde procesom viacnásobného posudzovania, takže nejde o žiadne plytvanie peniazmi, ako sa národniari na tlačovke snažili prezentovať.
Slovensko sa pri vstupe do EÚ zaviazalo do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie s viac ako 2 000 obyvateľmi (čo sa nepodarilo), preto menšie sídla, ktorých je u nás neúrekom, ani nemohli získať prostriedky z eurofondov. Zmena prišla len relatívne nedávno. Tak či onak, pokaľ ide o budovanie vodovodov a kanalizácií, tak sa bavíme o sumách rádovo v stovkách miliónov, ba až miliárd eur. Hociktorý enviroprojekt je v porovnaní s tým „kvapkou v mori“.
Jedno je isté. Tarabovi rozhodne nechýbajú ambície. Preukáže aj svoje kompetencie?