Ľahké to mať nebude. Po dvanástich rokoch smeráckeho marazmu a tri a pol roku prídavku v podobe nevídaného chaosu – po zbabranom hlavnom jedle sme si „vyslúžili“ ochutnávku poriadne kyslého zákuska – povedané slovami politického učiteľa predsedu Smeru Miloša Zemana Slovensko je „spálená země“. Tak bývalý predseda ČSSD v polovici 90. rokov počastoval Česko a využil „blbú náladu“ z reforiem na mocenský vzostup. Z troch percent sa rázom vyšvihol na 30 %.
Fico rovnako dobre ovláda populistické remeslo a dokázal dokonale politicky využiť „blbú náladu“ z Matovičovho rozoštvávania a Hegerovho vládneho blúdenia. No to nestačí, ako to nestačilo ani Zemanovi, ktorý ako premiér nič veľké a hmatateľné po sebe nezanechal.
Aj šokujúce víťazstvo Igora Matoviča vo voľbách v roku 2020 a všetka vládna mizéria Matovičovej a Hegerovej vlády sú iba dieťaťom dlhého bačovania Smeru. Fico im môže byť dokonca aj vďačný za šancu na reparát. Lebo keby si Matovič, Heger a Sulík nevymohli voľby v septembri a boli by v máji či v júni, či nebodaj oveľa skôr po referende, Smer by voľby nikdy nevyhral a nezostavoval by vládu.
Ficov príbeh sa nekončí, ako si mnohí ešte nedávno mysleli. Naopak, vstupuje do novej kapitoly. Od nej bude závisieť, ako sa Fico zapíše do pamäti ľudí, do príbehu Slovenska.
Ak chce Fico uspieť a zapísať sa aspoň čiastočne pozitívne do slovenských dejín, musí zmeniť ponímanie politiky. Musí ju prestať ponímať len ako rozkoš z moci, pocit nadradenosti či ako právo užívať si osobné výdobytky, alebo právo na posledné slovo, ale začať ju brať ako jedinečnú príležitosť niečo vybudovať, pozdvihnúť krajinu vyššie, zvýšiť blahobyt ľudí.
Hneď na úvod si Fico môže vychutnať pocit veľkého politického i osobného zadosťučinenia. Už na druhý deň po vymenovaní odchádza na summit EÚ o migrácii. Bol to on, kto bol v roku 2015 hlavným európskym kritikom „vítacej migrácie“. Dnes, po dianí v Izraeli, násilnostiach vo Francúzsku a vo Švédsku, napätí v Nemecku, demonštráciách v západnej Európe, zlyhaní integrácie, už nikto nemôže popierať, že neriadená migrácia je chybou.
No to je jediný kladný moment pre novú Ficovu vládu. Čakajú ju ťažké rozhodnutia. Musí do konca roka pripraviť štátny rozpočet, verejné financie sa rozkladajú, inflácia je stále vysoká, hrozba rastu cien energií číha za dverami, ekonomike chýba palivo, zdravotníctvo stojí pred bankrotom. Je koniec lacnej predvolebnej kampane, kupovania si ľudí populistickým nezmyslami, na rade sú činy.
Ficov príbeh sa nekončí, ako si mnohí ešte nedávno mysleli. Naopak, vstupuje do novej kapitoly. A povedzme si pravdu, najťažšej v jeho politickej kariére. Od nej bude závisieť, ako sa Fico zapíše do pamäti ľudí, do príbehu Slovenska. Nech už sa v minulosti dopustil akýkoľvek prešľapov a zlyhaní, v liberálne demokracii má každý človek príležitosť na nový začiatok. Preto mu na úvod dajme šancu.