„Cena bola udelená za mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi,“ odôvodňuje výbor svoj výber. Zvlášť vyzdvihuje Obamovu víziu sveta bez jadrových zbraní. Keďže Obama zatiaľ neskončil vojnu v Iraku, nezatvoril Guantánamo, neposunul sa smerom k mieru v Afganistane – dokonca na zvládnutie situácie zvažuje vyslanie ďalších vojakov a za jeho vlády si Izraelčania s Palestínčanmi ruky veľmi nepodávali, dôvod ocenenia treba hľadať niekde inde.
„Jasne a s presvedčením tu vyhlasujem americký záväzok snažiť sa o mier a bezpečnosť sveta bez jadrových zbraní,“ rečnil Obama v Prahe, kde predstavil svoje želanie položiť základy jadrového odzbrojenia.
Za druhý významný počin šéfa Bieleho domu sa považuje akt zmierenia s moslimským svetom v Káhire. „Prišiel som hľadať nový začiatok medzi USA a moslimami, založený na spoločných záujmoch a vzájomnom rešpekte,“ očaril Obama davy v egyptskej metropole.
Do tretice naplnil očakávania Nobelovho výboru počas svojho prvého vystúpenia v OSN. Vo vizionárskom prejave vyzval svetových lídrov, aby odhodili sebecké záujmy a spoločne sa sústredili na riešenie problémov.
Všetky tieto prejavy majú spoločné jedno: Obama rečnil.
Nikto nespochybňuje, že šéf Bieleho domu vniesol do medzinárodnej politiky čerstvý vietor a je v záujme sveta, aby sa splnila aspoň časť jeho predstáv. Nie je vylúčené, že Obamovi sa to časom i podarí.
Jeho vízie sa však zatiaľ nezačali napĺňať. Na ocenenie muža, ktorý má v rukách moc naozaj meniť svet, je to dosť málo. Takto by Nobelovu cenu za mier mohla dostať každá účastníčka súťaže krásy. Aj tie na otázku o svojom sne odpovedajú, že si želajú svetový mier.