Tak teda Martina Šimkovičová napísala prvý list zo svojej pozície ministerky kultúry a hneď nás o tom aj informovala prostredníctvom facebooku. Ba čo viac, ona na ňom dokonca svoj list zverejnila.
A je to vlastne pekné gesto, hoci trochu neštandardné. A i keď to zo znenia jej listu nie je celkom jasné, chcela dať mierne nešikovne najavo, že si vznik Československej republiky váži. To je to pozitívne. V čom je teda problém?
Čítajte viac Listáreň ministerky Šimkovičovej. Český minister Baxa ešte na list plný chýb neodpovedal
Na Slovensku sa nevie presne vyjadrovať kdekto, nie je to teda až taká tragédia. Na druhej strane, ide o ministerku kultúry, očakávali by sme preto istý štandard. (Bývalá šéfka rezortu Milanová z Matovičovej vlády zabávala umeleckú obec svojimi riekankami a tzv. elita národa jej to dala „vyžrať“.)
Šimkovičová napokon kritiku víta – dodáva jej to dokonca energiu a úprimnosť svojich slov podčiarkla veľkým červeným srdcom. Ako píše, český kolega sa jej listu potešil a sľúbil jej odpovedať prostredníctvom svojho kabinetu. (Chcel jej tým azda naznačiť, že on svoju úradnú korešpondenciu nepíše sám a že by tak mala učiniť aj ona?) A hoci bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrej Stančík v komentári pod jej statusom zažartoval, že listy za ministerku píše umelá inteligencia, mohlo to byť aj horšie. Ministerka si napríklad mohla vznik ČSR nevšimnúť. Tak ako si ho nevšímali dlhé roky politické garnitúry predtým.
A hoci, „pri všetkej úcte“, prirovnávanie vlastnej vízie k tej Masarykovej je trocha infantilné, nazvime list začiatočníckym, insitným. Ministerka sa môže vyvíjať a ďalšie listy môžu byť lepšie. Písať sa jej zjavne chce. To, v čom však nezaprela kandidátku SNS, je skutočnosť, že nespomenula generála Štefánika. Dôvod? Ten si podľa nej už vtedy želal samostatnú Slovenskú republiku. Takéto šalamúnske vysvetlenie by nevymyslel ani Andrej Danko.