Zo všetkých strán padali vzájomné obvinenia z krádeže revolúcie. Červení tvrdili, že pred dvadsiatimi rokmi vyhrali oni, modrí žialili, že to pôvodne malo byť naopak. Revoluční tribúni na seba vyťahovali nechutnosti, prípadne vyzývali revolúciu zopakovať. Štátne médiá výročie úspešne odsabotovali…
V súťaži trápnosti však asi nemal konkurenciu šéf parlamentu Pavol Paška, keď sa odviazal na „vedeckej konferencii“, venovanej spomínanému výročiu. Od nárekov ako mu ktosi zlý chce ukradnúť revolúciu, počas ktorej si on kachličkoval kúpeľňu, cez primitívne navážanie sa do novinárov z denníkov, až po úpenlivé výkriky, aby sa ľudia tentoraz nedali vylákať do ulíc. Pamätníkom sa muselo chvíľami zdať, že počúvajú Miloša Jakeša, mladí zaručene nechápali, kto vlastne chce Paškovi ukradnúť tú kúpeľňu a prečo.
A skutoční ľudia z novembrových námestí 1989? Tých už dnes asi nedokáže prekvapiť a sklamať nič.