Koncom roka 1999 sa nerodil len Ficov Smer. Súbežne s ním sa formovala aj Dzurindova SDKÚ. Fico a Dzurinda mali takmer rovnaký zámer. A rovnaký problém.
V roku 1996 mladému Robertovi Ficovi ponúkli titul predsedu SDĽ. Odmietol. Fico pochopil, že vedľa Fogaša, Migaša, Magvašiho a Weissa by mal ako predseda zviazané ruky. Keď ho strana po voľbách 1998 odmietla pretlačiť do funkcie generálneho prokurátora, založil si vlastnú stranu s odvážnym cieľom – vytlačiť Mečiarovo HZDS aj Dzurindovu pravicu. A široko sa rozkročiť v politickom strede. Vyšlo mu to. Smer za päť rokov zhltol Schusterovu SOP, SDSS a nakoniec aj SDĽ. Odvtedy je Smer dominantná strana, ktorá vykrýva stred, ľavicu a do veľkej miery aj pravicu (cez národné témy).
Dzurinda mal pred desiatimi rokmi podobné ambície. Odmietol sa uspokojiť s pozíciou šéfa SDK – ako koalície piatich strán. Materské strany, ktoré formálne založili tento hybridný blok, vykradol. Založil si vlastnú „úniu“ s cieľom integrovať pravicové sily do veľkej ľudovej strany, ktorá by úspešne vzdorovala Mečiarovi a postkomunistom… Nevyšlo mu to. V roku 2004, keď sa Smer – tretia cesta slávnostne zlučoval s SDSS, SDĽ a SDS pod vlajkou „sociálnej demokracie“, postihol pravicu opačný proces. Rozklad. Z SDKÚ odišli poslanci okolo Šimka, Ruskova ANO vyschla, KDH sa zaseklo. Dzurindova pravicová vláda prežívala len vďaka výpalníckemu gangu ,,nezávislých". Dnes je pravica rozdelená kompletne celá: z KDH vypadla KDS, z SMK Most, SDKÚ síce potlačila Martinákovú a Záhradníka, zozadu však začala úspešne vyskakovať Sulíkova SaS. Projekt „integrovanej pravice“ zlyhal. Valcuje ju Ficov Smer.
Ficov úspech je pritom do veľkej miery falošný. Ohlasoval čistotu, ktorú mu dnes kalia veľkopodnikatelia okolo Širokého, Kmotríka, Poóra, Brhela… Ohlasoval novú politickú generáciu, hoci nakoniec sa spojil s Gašparovičom, Mečiarom a Slotom. Ohlasoval socializmus, hoci kľúčové ministerstvá a štátne posty v monopoloch obsadili kapitalisti (dravci z podnikateľských skupín). Ohlasoval poriadok a spravodlivosť, ktorú nakoniec zveril do rúk Harabina…
Jednoducho, Ficov 10-ročný úspech je nabitý falošnými heslami, rozpormi, protirečeniami.
A vystužený zúfalo, zúfalo slabými „súpermi“.