Keby mala vláda splniť všetko, čo sľúbila, krajinu by veľmi rýchlo priviedla na psí tridsiatok. Preto je v podstate dobre, že svoje sľuby nesplní.
Ficovi sa dá vyčítať kadečo, ale nemožno mu uprieť cit pre realitu. Svoju politiku preto bude musieť vybalansovať tak, aby si zachoval imidž sociálne cítiaceho politika a zároveň aby sa o ňom nehovorilo: po nás potopa.
Zdroje sú limitované, a ktokoľvek kto by chcel len tak rozdávať, nemal by z čoho, lebo „špajza je prázdna“. Toho si je dobre vedomý aj šéf Smeru.
Napokon, hneď po voľbách bolo priam do očí bijúce, ako dookola opakoval mantru, že slovenská ekonomika ešte nikdy nebola v takom zlom stave, čím sa ľudí snažil psychicky pripraviť na to, že nás čakajú ťažké časy.
Od vzniku štvrtej Ficovej vlády prešli sotva dva týždne a predvolebné sľuby sa pomaly, ale isto začínajú roztápať ako jarný sneh. Dalo by sa povedať: chvalabohu!
Samozrejme, vláda sa z povahy veci musí snažiť ľudí presviedčať, že sa snaží zlepšiť životy občanov, lenže ani ona nedokáže robiť zázraky.
O šalamúnskom rozhodnutí Erika Tomáša, ktorý jedným ťahom vyriešil vyplácanie 13. dôchodkov, zároveň sa vysporiadal s „odbojnými“ mimovládkami a ešte pri tom ušetril peniaze zo štátnej pokladnice, tu už bola reč. Keďže toto riešenie tiež nebude mať taký katastrofálny dosah na verejné financie, ako sa mnohí experti obávali, tak ho možno len privítať. Otázne je, ako to budú vnímať voliči Hlasu, ktorým o. i. sľubovali, že ich dostanú už tento rok…
Z rovnakého súdka je aj prísľub pomoci ľudom pri čoraz drahších hypotékach. Už v lete, keď sa politici predbiehali v navrhovaní bombastických riešení pomoci, ekonómia upokojovali situáciu, argumentujúc tým, že zdraženie hypoték sa dotkne iba zlomku ľudí, a preto nie je dôvod na paniku. Smer, a najmä Sme rodina si však ohrievali svoju predvolebnú polievočku ďalej, tvrdiac, že dlžníkom, ktorým sa končí fixácia úveru, môžu ich splátky narásť o stovky eur…
A hoci podľa Národnej banky Slovenska sa riziko nesplácania úverov týka iba približne jedného percenta (čo je zhruba len 3 500 hypoték!), Smer chce napriek tomu silou-mocou pomáhať.
Aj v tomto prípade však upustil od pôvodného zámeru bonifikovať hypotéky, a to spôsobom, že dve percentá by poskytol štát a jedno percento samotné banky, čo by štátu kasu pripravilo rádovo o stovky miliónov eur! Pre tento rok sa uvažuje o daňovej úľave, čo by štát vyšlo len okolo 10 miliónov eur.
Mimochodom, pred 20 rokmi, keď sa tento bankový produkt na Slovensku iba rozbiehal, by hypotéku pod 5 % klienti brali všetkými desiatimi… Jednoducho, treba akceptovať fakt, že raz sú ceny hore a raz dole. A každý, kto je len trochu finančne gramotný, si v nedávnych dobrých časoch, keď hypotéky boli pod jedným percentom, ich zafixoval na 5–10 rokov.
Štát má síce pomáhať, no nemôže každého držať za ručičku ako malé dieťa.