So skutočnosťou, že bežný občan nemá dostatočné odborné znalosti o vojenskej technike, počíta zrejme aj ministerstvo obrany pri nakupovaní nových vysielačiek. Vo dvoch kolách výberového konania štát minul už 40 miliónov eur (teda 1,2 miliardy korún).
A existujú oprávnené pochybnosti, či účelne. Ministerstvo totiž nakupuje vysielačky bez verejnej súťaže. Nakúpené rádiostanice nie sú technicky kompatibilné s doteraz nakupovanou a používanou technikou. A väčšina vysielačiek sa montuje do obrnených vozidiel, ktoré už začínajú dosluhovať.
Rezort obrany odmieta diskutovať, odvoláva sa na tvrdenie, že bežní civilisti nerozumejú vojenským veciam. Áno, je to pravda. Pri tendroch na odpratávanie snehu či upratovanie budov bolo už na prvý pohľad jasné, že dodávateľ za svoje služby pýtal od štátu neprimerané sumy. A podozrivé tendre sa zastavili.
V prípade vysielačiek je posudzovanie zložitejšie. Priebeh ich nákupu však nesie všetky príznaky obchodu, ktorý sa uskutočňuje, aby na ňom niekto zarobil. Tlak je o to silnejší, že je kríza, rozpočet armády postihlo nepríjemné škrtanie výdavkov a aj také projekty, ako napríklad budovanie komunikačného systému MOKYS, výrazne spomalili tempo.
Nie je tajomstvom, že v armáde lietajú veľké peniaze, a tak obchody v tomto odvetví sú zvlášť náchylné na nečisté praktiky. Potvrdzujú to aj príklady zo zahraničia, napríklad podozrenia, ktorým čelí britská firma BAE Systems pri obchodoch so Saudskou Arábiou. Stíhanie bolo pritom zastavené, pretože by vraj mohlo ohroziť britské štátne záujmy. (Povzbudzujúci signál pre štátnych úradníkov ostatných krajín, s ktorými spoločnosť obchoduje – vrátane Slovenska).
Na Slovensku netreba ani takéto silné argumenty. Hoci podľa prieskumov, ktoré mapujú vnímanie korupcie, kvitne úplatkárstvo na každej úrovni, nebol zaň definitívne odsúdený a potrestaný žiadny politik. A tak kompetentný štátny úradník môže pokojne osloviť potenciálneho dodávateľa s odkazom: „Tu orol, tu orol, vzduch je čistý, môžeme podpisovať zmluvy.“