Viniť iba poisťovne by bolo krátkozraké – správajú sa totiž len podľa toho, čo im umožňuje zákon. A ak im je jedným zakázaný zisk a druhý im dovoľuje uhrádzať niektoré lieky iba istý čas, nemožno sa čudovať, že tak aj urobia. A zákony tvoria a prijímajú politici. Či už s lobingom alebo bez.
V zdravotníctve je peňazí chronicky málo. A problémy s ním majú i mnohonásobne bohatšie krajiny ako Slovensko. Pokiaľ sa však nezmení systém financovania, zostane zdravotníctvo, počnúc poisťovňami až po najmenšie ordinácie, „čiernou dierou“. Veď ako inak možno vnímať ustavičné narastanie dlhov, napriek viacerým pokusom o oddlžovanie. Navyše, od 1. januára nastávajúceho roku už zdravotnícke zariadenia nebude zákon chrániť pred rukou exekútorov.
Skúsenosti s plošným nalievaním peňazí do systému sú skôr zlé. Možno je čas aj v prípade liekov prejsť k individualizácii pomoci zo strany štátu, najmä u ľudí, ktorí počas celého svojho produktívneho veku poctivo platili odvody.