Pokiaľ ide o „podržtaškovstvo“ Eštoka, je to teda v poriadku, aj keď jeho miera je prekvapujúca. Rovnako ako ministrov entuziazmus v robení čistiek. Ale toto všetko je v rámci predvídateľnej línie, ktorú naznačili výsledky volieb. Napokon, Eštok nekoná na vlastnú päsť – stranícky šéf Pellegrini v relácii Markízy Na telo povedal, že minister má jeho plnú dôveru. O jeho manieroch, ktoré kritizuje opozícia, vyhlásil, že „každý má nejaký štýl“. Podľa Pellegriniho sa z odvolania čurillovcov robí zbytočná kauza a Hamran nie je z cukru, takže aj ten spôsob svojho odvolania z vedenia polície prežije. Nie je to však vládna koalícia, kto by niečím prekvapoval – je to naozaj jej štýl.
To, čo je nekonzistentné, je správanie opozície. Ešte včera sa PS a SaS chystali s Hlasom vládnuť a dnes chce PS Eštoka odvolávať ešte skôr, ako vláda získala dôveru parlamentu. SaS naňho dokonca podala trestné oznámenie. Bol to pritom líder SaS Richard Sulík, kto šéfovi PS Šimečkovi verejne odkazoval, aby Pellegrinimu ponúkli nielen kreslo predsedu vlády, ale aj stoličku ministra vnútra. De facto, aby sa na ňu mohol posadiť ten minister, ktorý dnes podľa nich porušil zákon. Na otázku, či spätne tieto svoje odporúčania predseda SaS neľutuje, Sulík v Markíze bez mihnutia oka odpovedal: Nie.
Nuž, buď je liberálna opozícia taká málo prezieravá, že nevidí, aké dosahy budú mať jej rozhodnutia už na druhý deň, alebo je taká vypočítavá, že by obetovala aj svoje princípy, len aby sa dostala k moci. To buď nesvedčí o pripravenosti vládnuť, alebo o morálnej výbave. V každom prípade, podcenili silu svojho partnera. (Alebo súpera?)