Ako čítať toto posolstvo? Vláda tvrdí, že berúc do úvahy presun geopolitického a ekonomického ťažiska do indo-pacifického regiónu, prehĺbi a výrazne posilní diplomatické a ekonomické aktivity v tejto oblasti. Iste, voči predsavzatiu udržiavať priateľské vzťahy s celým svetom nemožno nič namietať. A vláda vo svojom dokumente deklaruje, že „bude podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii“. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii považuje tiež „za nenahraditeľné“. „Európska únia ako jedinečný a výnimočný projekt je pre Slovensko jeho životným priestorom,“ píše sa jasne v dokumente.
A hoci niektoré „performancie“ SNS a jej nominantov vo verejnom priestore vyvolávajú buď obavy alebo úsmev na tvári, zdá sa, že vláda Roberta Fica nestráca úplne zahraničnopolitický kompas. Čo je však chybou (nie chybičkou) krásy tohto siahodlhého PVV, je skutočnosť, že vláda nedokázala zaujať jasný postoj k vojne na Ukrajine.
Potiaľ by to bolo v poriadku, s tým sa musí stotožniť aj opozícia. A hoci niektoré „performancie“ SNS a jej nominantov vo verejnom priestore vyvolávajú buď obavy alebo úsmev na tvári, zdá sa, že vláda Roberta Fica nestráca úplne zahraničnopolitický kompas.
Čo je však chybou (nie chybičkou) krásy tohto siahodlhého PVV, je skutočnosť, že vláda nedokázala zaujať jasný postoj k vojne na Ukrajine. Dokázali to Matovič, Heger aj Ódor – jasne odsúdili útok na Ukrajinu a podporovali všetky sankcie voči agresorovi, teda Rusku. Od vlády Roberta Fica nemožno nič také očakávať a pravda je, že nikdy nič také ani nesľuboval. Aj jeho „šťuka“, teda minister zahraničných vecí Juraj Blanár, vraví, že na zahraničnopolitickej orientácii, ako mnohí varovali, sa nič nemení, len tam, kde sa predchádzajúca vláda „nesprávala úplne suverénne“, bude postoj tejto vlády jasný.
Aby sme to zhrnuli: Je pekné, že vláda chce, aby Slovensko zostalo v EÚ a v NATO. No či už je to súčasť vnútorného nastavenia členov kabinetu, alebo nadbiehania voličom – nazvime to – s jednoduchším videním sveta – vláda nedala jasne najavo, či stojí na strane Ukrajiny. Je fajn, že chce byť „pekná“ na všetky sveta strany, ale v principiálnych otázkach sa to nedá. Je fajn, že sa bude osobitne venovať „krajinám globálneho juhu“ a až hen „indo-pacifického regiónu“, ale – Ukrajinu máme hneď za rohom.
Bez výhovoriek odsúdiť agresiu na tomto území a poskytnúť obeti jednoznačnú morálnu podporu by malo byť samozrejmosťou. Dokázali to ľavicové aj pravicové vlády na celom svete. Tu už nejde ani o hlásenie sa k Západu (ak to niekomu nie je po chuti), ale o obyčajnú ľudskosť a slušnosť. Bolo by to statočnejšie ako vlažné konštatovanie, že v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine vláda „podporí všetky zmysluplné mierové plány“. Za mier sú predsa všetci. Okrem Putina.