Dôvodom je to, že Horváth mal jednému zo študentov zapisovať skúšky v rozpore s pravidlami. Pedagógovia, ktorí dané predmety prednášali, tvrdia, že tento študent, hoci do školy chodil, u nich na žiadnej skúške nebol. Ďalšie medializované informácie (zatiaľ v štádiu hypotéz) hovoria aj o podozreniach z plagiátorstva, z prostredia školy zaznievajú tiež hlasy o faktickej ,,privatizácii" katedry politológie Petrom Horváthom.
Prípadov podozrivých postupov na slovenských univerzitách akosi pribúda, ale lepšie by bolo povedať, že vychádzajú najavo. Nediali sa totiž určite týždeň ani mesiac. A pri pomyslení, že isté praktiky boli bežné na niektorých školách roky, možno bez preháňania povedať, že je niečo hnilé v slovenskom školstve.
Minister školstva Mikolaj má na stole výsledky kontroly na Trenčianskej univerzite, ktorá mnohé z podozrení o urýchlených tituloch a netransparentnom externom štúdiu potvrdzuje. Stále však neodovzdal prezidentovi Gašparovičovi návrh na odvolanie rektora Mečára. Špecializovaný trestný súd rieši prípad bývalého pedagóga Slovenskej technickej univerzity, ktorý mal podľa obžaloby za skúšky vyžadovať od študentiek sexuálnu „náklonnosť“.
Je chvályhodné, že Mikolaj reagoval na podozrenia kontrolou. Množstvo prípadov, ktoré sa objavujú, však svedčí nielen o individuálnych zlyhaniach, ale o systémovom probléme. A tento systémový deficit bude mať slovenské vysoké školstvo dovtedy, pokiaľ sa ľudia, ktorí o jednotlivých ,,pochybeniach" vedia, budú báť prehovoriť. Kvôli zastrašovaniu od nadriadených, z obavy o prácu, a možno aj preto, že sú sami niekedy súčasťou „pochybenia“.
Pokiaľ však bude pár jednotlivcov svojou činnosťou kaziť povesť slovenských univerzít, falošná stavovská solidarita tomuto stavu nijako nepomôže. Práve tí, ktorí stále mlčia, by mali dokázať, že na slovenských vysokých školách je čiernych oviec menej než bielych. A vrátiť hodnotu slovenským diplomom.