Situácia pripomína Hlavu XXII. Namiesto zmiernenia napätia medzi Slovenskom a Maďarskom sa totiž otvára ďalšie kolo otázok, rozhovorov a sporov, ktoré sú zbytočné. (Nie celkom – úžitok z nich majú politici, ktorí nacionalistickými témami získavajú voličské body.) Pritom kdesi na začiatku je účelový zákon o štátnom jazyku. Zákon, ktorý aj tak nezariadi, aby sa naučil po slovensky ten, kto to nechce. Zákon, ktorý nijako nechráni slovenský jazyk (pred kým vlastne?). A tak jediným jeho dôsledkom je odstraňovanie iných nepríjemných dôsledkov, ktoré sa postupne stávajú príčinami ďalších nedorozumení. Skrátka Hlava XXII.
Mimochodom, nebyť tohto zákona, mala by oveľa väčšiu váhu aj požiadavka, aby maďarskí politici neohovárali Slovensko a aby sa starali o slovenskú komunitu.