Najmä referendum o vystúpení z EÚ je nočnou morou pre Brusel. Úspech Wildersovej Strany pre slobodu (PVV) bude veľkým povzbudením pre extrémistické a euroskeptické strany rôzneho ideologického zafarbenia.
Ohlasy na seba nedali dlho čakať. Viktor Orbán vo svojej gratulácii Wildersovi napísal, že „Vietor zmien je tu!“, odvolávajúc sa na známu rockovú baladu skupiny Scorpions Wind of Change. Tá však reagovala na politické zmeny vo východnej Európe v r. 1989 po páde Berlínskeho múra. Pravicoví populisti vycítili príležitosť: toto môže byť spúšťač, ktorý vyvolá dominový efekt aj v ostatných krajinách.
Treba povedať, že Wilders „nespadol z neba“. V holandskej spoločnosti sa negatívne nálady voči cudzincom, najmä moslimom, zbierali už dlhšie. Spúšťačom bola v r. 2002 vražda politika Pima Fortuyna. Tento univerzitný profesor sa svojou kritikou masovej migrácie stal zosobnením obáv mnohých Európanov, ktorí sa už odmietali iba prizerať, ako sa mení život okolo nich. Fortuyn, napriek tomu, že sa jeho meno snažili zneužiť rôzni extrémisti, bol skôr voľnomyšlienkar a od pravicových radikálov sa dôrazne dištancoval. Tento bývalý ľavičiar a homosexuál argumentoval tým, že nemožno byť tolerantný voči netolerantným (moslimom).
Druhá zlomová udalosť, ktorá otriasla tolerantnou holandskou spoločnosťou, bola vražda novinára a režiséra Thea van Gogha v r. 2004. Ten sa preslávil svojím kontroverzným filmom The Submission (Poníženie), ako aj výrokom, že „multikulturalizmus je zdvorilé ustupovanie rozťahovačnému hosťovi, ktorý vás postupne vytesňuje z vášho domova“.
Politická klíma sa za poslednú dekádu výrazne zmenila aj v Holandsku. Utečenecké centrá už niekoľko rokov nezvládajú nápor žiadateľov o azyl. Pocit, že krajina je plná, je čoraz naliehavejší.
Do takto „pripravenej pôdy“ vstúpil o dva roky neskôr na scénu Wilders. Od volieb v r. 2006 sa striedali úspechy PVV s prehrami, až prišlo 22. novembra senzačné víťazstvo.
Treba povedať, že v istom zmysle až také prekvapujúce nebolo, pretože politická klíma sa za poslednú dekádu výrazne zmenila aj v Holandsku. Utečenecké centrá už niekoľko rokov nezvládajú nápor žiadateľov o azyl. Pocit, že krajina je plná (na čo už pred 20 rokmi upozorňoval Fortuyn), je čoraz naliehavejší. A tak neprekvapuje, že obyvatelia tejto liberálnej krajiny, povestní svojou slobodomyseľnosťou, sa necítia bezpečne.
Napokon ani dosluhujúci premiér Mark Rutte zo stredopravicovej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) neváhal v predchádzajúcich voľbách vytiahnuť protiimigračnú kartu, čo mu zabezpečilo víťazstvo. Rozdiel bol len v intenzite a uhladenejšom štýle tohto viacnásobného premiéra.
Otázka teraz je, či bude Geert Wilders schopný zostaviť vládu alebo sa jeho triumf zmení v Pyrrhovo víťazstvo. V každom prípade aktuálne prieskumy naznačujú, že odchod Holandska z EÚ podľa vzoru Spojeného kráľovstva nie je pravdepodobný. Čo je dobrá správa.