Ďalším z finančných investorov, ktorý teraz v podniku bačuje, je skupina Istrokapitál. V roku 2008 dostali možnosť kúpiť podnik za 6,5 milióna eur. Finančníci vedeli, že fabrika je zadlžená a hrozí jej vysoká pokuta za kartelovú dohodu od Bruselu. Zároveň však videli, že majetok je cennejší, ako zaň zaplatili. Zostávalo však vyriešiť, ako sa zbaviť dlhov. Elegantným riešením pre finančníkov je práve konkurz.
Finanční žraloci preto do toho šli. Cez svoju Poštovú banku dali podniku úver 15 miliónov eur, čím ho udržali nad vodou. Tesne pred vyhlásením konkurzu šikovne založili celý podnik v prospech úveru. Dielo zostáva už len dokonať tým, že Istrokapitál fabriku v konkurze kúpi ešte raz a splatí tak dlh svojej Poštovej banke. Na väčšinu z ostatných dlhov chemičky výnos za predaj majetku stačiť nebude. Európska komisia, štát a iní dlžníci tak majú smolu.
Oddlžený podnik by potom finančníci mohli so ziskom predať. Scenár je napísaný jasne. Na jeho naplnenie však treba silný žalúdok. Majiteľ fabriky nemyslí na budúcnosť. V konkurze sa nič nemodernizuje, stroje sa len plátajú. V pondelok vo fabrike vybuchla pec a dvaja ľudia majú popáleniny. Iste, toto sa môže stať aj v modernom podniku. V chemičke sa však zanedbávaním modernizácie nehodám polená pod nohy nehádžu.
Je to pritom problém pre celý región. Podnikatelia využívajú lacnú pracovnú silu. O znalostnej ekonomike, ktorú len slovami podporuje vláda, nemôže byť ani reč. Nehody v blízkych vojenských opravovniach, baniach a teraz aj v chemičke sú dôkazom, že v regióne sa zneužíva práca ľudí. Majitelia fabrík pritom dajú ľuďom za riskantnú prácu takmer almužnu a sami sa usmievajú s plnými vreckami peňazí.