Takýto slovník použil predseda vlády, ktorý inak vystupuje ako presvedčený ateista, aby vyjadril rozhorčenie nad faktom, že z vedenia rezortu musel poslať preč troch nominantov SNS. Teda strany, ktorú si dobrovoľne vybral za svojho koaličného partnera.
Možno premiér na začiatku volebného obdobia netušil, čo je SNS zač a kam siahajú jej ambície. Je však nepochopiteľné, ako dlho mu trvalo, kým sa zorientoval v problematike škandálu spojeného s predajom emisných kvót. Dnes, keď sa už zvolebnieva a Fico akože „kontroluje“ plnenie vládnych úloh, rysuje sa naoko šťastný koniec. Štát považuje zmluvu s Interblue Group za skončenú, bude vymáhať nezaplatených 15 miliónov eur. A do tretice, kvóty v objeme 67 miliónov ton predá lepšie, výhodnejšie a verme, že aj transparentnejšie. No a napokon, „prekliate ministerstvo“ sa zruší a prihodí k pôdohospodárstvu.
Stále však chýba odpoveď na otázku, prečo celá kauza zašla tak ďaleko a nevyvolala včasnú a primeranú reakciu. Priamo na stránke úradu vlády existoval (a ešte stále sa dá nájsť) ministerský materiál, ktorý mal byť predmetom rokovania kabinetu. Materiál potvrdzuje nevýhodnosť ceny, za ktorú Slovensko emisie predalo, takisto aj nevýhodnosť celej zmluvy pre štát. Dych vyráža konštatovanie, že „Zmluvné strany si v zmluve vzájomne neupravili ani možnosť a podmienky jednostranného odstúpenia od zmluvy v prípadoch porušenia niektorej zo zmluvných povinností jednou zo zmluvných strán“. Materiál pre budúcnosť odporúča predávať emisie buď formou tendra, alebo priamo – ale za pomoci medzinárodne dôveryhodného zástupcu. Odporúča tiež cenu okolo 10 eur za jednotku a ešte zdanlivú maličkosť: že zmluva má byť výhodná pre obe strany. Teda aj pre štát…
Hoci aj odborné stanovisko potvrdzuje obludnú nevýhodnosť obchodu pre Slovensko, vrchný „kontrolór“ zo všetkého vyvodil akurát tak poučenie pre budúcnosť a vyslovil verejné prekliatie. Ešte jalovejšie ako žltá karta. Nezaslúžil by si potom takýto politik prekliatie od voličov?