Keďže žijeme v príliš turbulentnej dobe, mali by sme spozornieť. Koaličná väčšina je krehká, líder jednej vládnej strany (Hlasu) Peter Pellegrini má zálusk na post prezidenta a predseda druhej (SNS) Andrej Danko mieni potiahnuť kandidátku do Európskeho parlamentu. Čo za týchto podmienok znamená stúpajúca hviezda Tomáša Tarabu? Komu vyhovuje a kto by si mal dať na neho pozor? Aké sú jeho ambície? Môžeme už na jar očakávať tektonické zmeny na politickej scéne?
Strana ŽIVOT – Národná strana je pre Tarabu malý priestor. To dokázal aj tento týždeň, keď vyriešil malú vládnu krízu (čo len dokazuje, že koalícia je aj po mesiaci krehká) a zobral si pod vlastné krídla „príliš nezávislého“ spolu straníka Štefana Kuffu. Ten volaním po intronizácii Ježiša Krista za kráľa Slovenska strápnil koalíciu i svoju ministerku, pobúril biskupov a pobavil spoločnosť.
Ak by sa Kuffa vrátil do Národnej rady, mal by Andrej Danko problém. Rošáda štátnych tajomníkov medzi tromi ministerstvami nie je preto pre SNS dobrým vysvedčením. Navyše do vedenia ministerstva kultúry musela presunúť podpredsedu strany Mária Marušku, ktorý podnikal v úplne inej oblasti, ako je kultúra.
Prezidentka prekvapivým gestom nevymenovať Huliaka za ministra nielen otvorila dvere Tarabovi do najvyšších poschodí politiky, ale možno započala hlbšie mocenské zmeny v slovenskej politike.
Preto špekulácie, že by Taraba mohol časom nahradiť (napríklad po voľbách do europarlamentu) Danka na čele SNS sú na mieste. Dokáže jasnejšie komunikovať myšlienky a nedopúšťa sa trápnosti, ako sa u Danka neraz stalo. A podarilo sa mu otvoriť oči verejnosti o rezorte životného prostredia, ktorý nie je iba o klíme, ochranárstve, ale neraz nadmieru a „úspešne“ kladie prekážky rozvoju Slovenska.
Pozícia Danka bude závisieť od toho, do akej miery sa mu podarí presadiť do slovenskej ekonomiky „zlepšováky“ (ktoré sú jeho „srdcovkami“ už od nástupu na čelo SNS) odkukané v zahraničí, zvlášť vo vyspelejšom a lepšie fungujúcom Rakúsku.
No to by bolo na Slovensku príliš jednoduché. Je verejným tajomstvom, že Taraba sa v minulosti „pýtal“ do Smeru. Nie, Fico ho neodmietol, veď ich blízky vzťah je vidno na prvý pohľad, ale drží si ho ako eso v rukáve. Vôbec nevadí, že adept protifašistickej strany sa dostal do vysokej politiky v roku 2020 na kandidátke fašistickej strany – Kotlebovci – ĽS NS. To je už taký slovenský folklór.
Čo to znamená? Ak by sa Taraba časom postavil na čelo SNS, mohol by efektívnejšie zbierať národniarskych voličov, ktoré strane „kradnú“ Uhrík s Mazurekom i Fico a vytiahnuť preferencie opäť k 10 %. A Fico po prípadnom Pellegriniho úspechu v prezidentských voľbách by mohol začať zmenou rétoriky oslovovať liberálnejších voličov Hlasu, ktorí nateraz Smer „nemusia“.
Prezidentka Zuzana Čaputová tak prekvapivým gestom nevymenovať Huliaka za ministra nielen otvorila dvere „spolurodákovi“ z Pezinka Tarabovi do najvyšších poschodí politiky, ale možno započala hlbšie mocenské zmeny v slovenskej politike.