Je ich tam ešte menej ako pred minulými voľbami. Ak teda v súčasnosti sedí v parlamentných laviciach len 24 žien spomedzi všetkých 150 poslancov (čo predstavuje podiel 16 percent), ďalšie štyri roky to bude zrejme ešte menej.
Tento trend naznačuje, že Slovensko nekráča do civilizovaného sveta, ale naopak. Cúva do obdobia, v ktorom ženy nemali volebné právo, alebo rovno do stredoveku, keď boli upaľované ako čarodejnice. Samozrejme, nemožno sa čudovať, že sú ženy diskriminované v politike, ak sa tak deje aj v každodennom živote. Dosiaľ je bežnou praxou prepúšťanie žien po návrate z materskej dovolenky. Dosiaľ ženy narážajú na neochotu zamestnávateľov podporovať či aspoň tolerovať materstvo. Doteraz zarábajú v priemere menej ako muži a zastávajú menej kvalifikované miesta.
Súčasná vláda nevyužila príležitosť pri novele Zákonníka práce, aby ženám vytvorila lepšie podmienky na zosúladenie pracovných a rodičovských povinností. A jej najsilnejšia strana postavila na prvých deväť miest na kandidátke mužov. Až na desiate sa „prebojovala“ ministerka Viera Tomanová. Je to výsmech rodovej rovnosti, ktorú by pritom práve sociálnodemokratická strana mala mať medzi svojimi prioritami (podobne ako boj proti akejkoľvek diskriminácii). Každoročné stretnutia predstaviteľov Smeru so ženami na MDŽ potom pôsobia ako dvojnásobne trápne gesto.
Dve ženy na prvých troch miestach kandidátky SDKÚ síce predstavujú novinku, pripomínajú však skôr účinný marketingový ťah.
Možno je načase zamyslieť sa nad zavedením povinných kvót. Toto opatrenie sa však neteší obľube – a len sotva by sa zaň zdvihlo dosť rúk v prevažne mužskom parlamente. V dohľadnom čase sa teda zrejme nezvýši účasť žien na správe vecí verejných a zásadne sa nezlepší ani ich postavenie v spoločnosti… Hrozné je akurát pomyslenie, že rovnakú nepoctivosť a pokrytectvo, aké predvádzajú politické strany voči ženám, prejavujú aj v iných otázkach. A voči všetkým voličom.