Jeho šancu dostať sa do Grasalkovičovho paláca naznačovali aj predchádzajúce prieskumy, lenže víťazstvo pomerom 60:40 sa javí ako zdrvujúca porážka Ivana Korčoka.
Hoci pri posledných dvoch prezidentských voľbách ľudia volili najmä proti aktuálnemu politickému establišmentu, ktorý stelesňoval Smer, zdá sa, že teraz bude rozhodujúca najmä celková emócia.
Keď v r. 2019 zvíťazila Zuzana Čaputová, mnohých to prekvapilo, lebo bola relatívne neznáma. Ľudia však vo veľkej miere volili proti kandidátovi Smeru, ktorý navyše nepôsobil veľmi presvedčivo, a nie za ňu.
Rovnako ľudia volili proti Robertovi Ficovi v r. 2014, keď vyhral dovtedy neznámy Andrej Kiska.
Rozhodujúca je však celková nálada spoločnosti. Kým v r. 2019 bola hlboko otrasená vraždou Jána Kuciaka, čo do značnej miery diskvalifikovalo kandidáta strany Smer, v súčasnosti doznieva vlna odporu k všetkému, čo stelesňoval Igor Matovič. A práve táto vlna môže vyniesť hore Pellegriniho.
V neposlednom rade veľkú úlohu hrá aj to, že šéf Hlasu pôsobí oveľa ľudovejšie ako uhladený, no odmerane pôsobiaci diplomat Korčok. V jeho neprospech hrá aj to, že je spájaný práve s Matovičovou vládou, v ktorej bol šéfom diplomacie.
Korčok však môže účinne mobilizovať priaznivcov opozičného tábora argumentom, aby všetka moc v krajine nebola sústredená v rukách súčasnej koalície a bude sa prezentovať ako jasný protipól.
Na druhej strane, po dvoch nevydarených pokusoch Smeru môže jeho voličov mobilizovať práve predchádzajúci neúspech. Pôjde o to, ktorý z týchto dvoch príbehov dokáže pritiahnuť viac ľudí k volebným urnám.<PE>