Skončí Lipšic do konca roka? Ak sa vrátia Matovičove móresy, tak áno

Zrod špeciálnej prokuratúry presadil pred dvadsiatimi rokmi vtedajší minister spravodlivosti za KDH Daniel Lipšic. A je to paradoxne práve on, kto pravdepodobne pochová tento úrad. Bývalý politik totiž na čelo žiadnej zložky prokuratúry nepatrí. Teraz prišlo na platenie účtu.

04.12.2023 19:00
debata (18)

Nie je to žiadne prekvapenie. Právni experti, opoziční politici i médiá upozorňovali na „kolíziu“ už pred tromi rokmi. No Lipšic aj s Igorom Matovičom, ktorý ho do funkcie pretlačil, si išli po svojom. „Neosvietilo“ ich ani vtedy, keď prezidentka práve pre túto „kolíziu“ stopla vymenovanie bývalého politika (exposlanca z klubu OĽaNO) a vplyvného advokáta (ktorý získal u kamaráta ministra práce Milana Krajniaka pokútne bezpečnostnú previerku) za generálneho prokurátora. Na špeciálneho súhlas Zuzany Čaputovej vtedajšia koalícia nepotrebovala, stačilo v parlamente poslušne zdvihnúť ruku.

Že sa to môže v budúcnosti vypomstiť, koaliční politici omámení mocou nemysleli. Hoci Lipšicovi nemožno vyčítať odborné schopnosti ani ťah na bránu, odvahu, práve jeho politická angažovanosť vopred diskreditovala v očiach časti verejnosti kauzy, čo len trochu prepojené na politicky činné osoby, zvlášť jeho bývalých súperov. Ako aj dobré skutky, ktoré špeciálna prokuratúra vykonala. Prečo na čelo tohto úradu nezasadol profesionálny prokurátor? Odvážnych a čestných by sa medzi nimi našlo neúrekom.

Prečo radšej nedať reforme čas na poriadnu diskusiu? Či tu nejde o kvalitu našej demokracie, ale iba o záujmy „vyvolených“?

Dôveryhodnosti Lipšica nepridali ani časté spory s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Nechajme bokom, kto mal kedy pravdu, no aj tu zvolenie politika ukázalo svoje slabé miesta. Lenže ani Generálna prokuratúra nefunguje najlepšie. Rozdávanie paragrafu 363 sa stalo už legendárnym. Preto reforma celej inštitúcie je určite téma, o ktorej sa treba vážne baviť.

Líder koaličnej SNS Andrej Danko hovorí o transformácii postsovietskeho systému prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, ako je to v Česku, Rakúsku či Nemecku. Má pravdu, no prečo sa potom podpísal pod Programové vyhlásenie vlády (PVV), kde koalícia takúto reformu zapudila. No vo vágnom texte PVV je aj medzera, ktorá zmeny nevylučuje, keby sa našla ústavná väčšina v NR SR. Takže je o čo bojovať.

Lenže takáto reforma sa nemôže šiť horúcou ihlou, ako sa stalo zvykom za panovania Igora Matoviča. Potrebuje čas na odbornú diskusiu. Samotné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu je až príliš podozrivé, akoby bolo presne šité na mieru predstaviteľom súčasnej moci, nie v prospech celej spoločnosti. Hoci časy hrubého organizovaného zločinu sú preč, a aj potreba vyčleniť preň úzku skupinu prokurátorov i sudcov, predseda SNS nemá úplne pravdu, že nič špeciálne nemá zmysel. Na celom svete sú na boj s drogami vytvorené špeciálne bezpečnostné zložky.

Hoci Robert Fico nechce nič unáhliť, aby si voči sebe nepoštval Európsku komisiu, a chodí prípadné kroky konzultovať do „zlého“ Bruselu, nespí ani opozícia. Ako prvý sa vybral do centra EÚ povedať „alternatívnu pravdu“ expremiér Eduard Heger. A budú pribúdať ďalší.

Pre expertov v Bruseli po skúsenostiach s ohýbaním právneho štátu u našich susedov v Maďarsku a Poľsku nebude ťažké dovtípiť sa, že to nie je s kostolným poriadkom. A my si tak vyrobíme iba zbytočný problém, ktorý nepotrebujeme. Prečo radšej nedať reforme čas na poriadnu diskusiu? Či tu nejde o kvalitu našej demokracie, ale iba o záujmy „vyvolených“?

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 18 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Európska komisia #Robert Fico #Generálna prokuratúra #Daniel Lipšic #Andrej Danko #Úrad špeciálnej prokuratúry #Eduard Heger #Štvrtá Ficova vláda