Obe strany, krátko po voľbách v roku 2006 uzavreli pakt o neútočení: Smer cirkevným hodnostárom prisľúbil, že nebude otvárať otázku registrovaných partnerstiev a odluky cirkvi od štátu, za čo od katolíckeho kléru získal podporu.
Ako bonus navyše dostali katolíci zákon z dielne Jána Podmanického (áno toho, čo písal oslavné básne na Tisa!), ktorým sa sprísnila registrácia cirkví, čo malé náboženské spoločenstvá oprávnene vnímali ako diskrimináciu.
Opäť sa blížia voľby, a tak Konferencia biskupov Slovenska rozbehla diplomatickú misiu po centrálach politických strán. Jej cieľ je zrejmý: „pozichrovať“ si svoje pozície pre prípad, že by došlo k mocenskému preskupeniu. Zároveň takýmto spôsobom demonštrujú svoje privilegované postavenie v našej spoločnosti. Ich odkaz obsahuje jasné posolstvo: My sme morálna autorita, s ktorou musí počítať každý aj ateista Fico.
Lenže, ak má byť katolícka cirkev skutočnou autoritou, nemala by mlčať v situáciách, keď sa to od nej naozaj očakáva, naopak, mala by zvážiť, kto je pre ňu akceptovateľný partner na dialóg.
Zo svojej pozície si môže vybrať, či chce komunikovať s politikmi typu Ján Slota alebo nie, lebo takto ich vlastne legitimizuje v očiach verejnosti. Napokon, kto iný si môže dovoliť povedať: S hulvátmi sa nebavíme!