Stará múdrosť hovorí: „Pomaly ďalej zájdeš“. A tiež – „práca chvatná, málo platná.“ Nedávne skúsenosti z reformy súdov (súdna mapa) z dielne exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej by mali byť varovaním. Iba kvôli peniazom z plánu obnovy celá reforma (rušenie súdov, prerozdelenie súdov) prebehli narýchlo a bez dostatočnej verejnej diskusie. Tá prebiehala za chodu a samotné súdy neboli na radikálne zmeny dostatočne pripravené. Aj preto pôvodne zamýšľaná reforma neprešla nakoniec celá, ale zostalo z nej iba torzo.
Pri novelách v Trestnom zákone (trestné sadzby) a Trestnom poriadku akoby sa vytratila pamäť. V odbornej verejnosti volanie po zmenách trvá už dlho. O drakonických trestoch za drobné krádeže i o neprimeraných za ekonomické trestné činy a korupciu, vyššie ako v iných krajinách, a často vyššie ako za násilnú trestnú činnosť, nehovoriac o nadmernom „využívaní“ (zneužívaní) väzobného stíhania (ktoré je mimo európskeho štandardu), sa už povedalo dosť. Aj o tom, že väznice sú preplnené a domáce väzenie (náramky) sa u nás príliš nevyužíva.
Už exminister spravodlivosti Viliam Karas z Hegerovej vlády, ktorý prišiel do čela rezortu ako predseda Slovenskej advokátskej komory, bol veľmi dobre oboznámený s úskaliami v praxi. Preto pripravil komplexnú novelu Trestného zákona i poriadku. Stačilo ju oprášiť.
No súčasné nové vedenie rezortu pripravilo narýchlo svoju. Odborná diskusia žiadna. O zmenách sa odborná verejnosť dozvedá za chodu. A keďže ide o „kvapnú“ prácu, nájdu sa ako vždy zbytočné chyby. Napríklad na toľko požadované zníženie trestov za drobné krádeže (tzv. „horalkové“) sa v zhone proste pozabudlo. A to ešte uvidíme, čo všetko „pri rýchlom balení“ vypadlo.
Možno Fico a spol. počítajú, že nech už by postupovali akokoľvek, reforma by skončila na Ústavnom súde tak či tak. Preto čím, skôr tým lepšie. A je lepšie mať pred prezidentskou kampaňou „poupratované“.
Aj toľko omieľané postavenie kajúcnikov potrebuje svoje pravidlá, pretože nikto netuší, na základe čoho má ten či onen spolupracujúci také či onaké výhody, často veľmi rôznorodé.
Robert Fico je ostrieľaný politik, podceňovať jeho úsudok, myslieť si, že nevie, čo robí, by bolo veľkou chybou. Navyše, v samotnom Smere je spolu s ním viacero výborných právnikov, takže všetko majú dobre spočítané a sú si vedomí všetkých úskalí. No aj tak otázka, prečo sa všetky zmeny dejú tak rýchlo, visí vo vzduchu. Nedali sa rozdeliť do etáp? Čo by sa stalo, keby aj o špeciálnej prokuratúre prebehla odborná diskusia a jej väčšie podriadenie či ukončenie by nastalo od 1. júla 2024 a nie už od 15. januára?
PS už sľúbilo, že sa obráti na Ústavný súd (ÚS SR). A tento variant označila za „realistickú možnosť“ aj prezidentka. Dôvod? Či práve expresné schválenie – rovnako ako pri Matovičovom „rodinnom“ balíčku – nie je v rozpore s ústavou. A ÚS môže účinnosť zákona okamžite pozastaviť. Čo tým koalícia získa?
No možno Fico a spol. počítajú, že nech už by postupovali akokoľvek, reforma by skončila na ÚS SR tak či tak. Preto čím, skôr tým lepšie. A možno je lepšie mať pred prezidentskou kampaňou „poupratované“. Lenže práve koaličnému kandidátovi (Petrovi Pellegrinimu) sa zbytočný chvat môže vypomstiť. Počkajme si.