Zákon síce chráni ženy pred prepustením počas materskej, resp. rodičovskej dovolenky, vôbec však nerieši to, čo sa deje po jej skončení. Je bežné, keď žena hneď po opätovnom nástupe do práce dostane do ruky výpoveď. Zamestnávatelia sa dívajú na mamičky ako na fluktuantky, ktoré každú chvíľu ostávajú doma s posmrkávajúcimi deťmi. Spoločnosť vyvíja tlak, nech si ženy vyberú medzi rodinou a kariérou, pretože oboje spolu nejde dohromady.
Že nejde? Ale áno, ide. Len by Zákonník práce musel ženám dovoliť, aby využívali kĺzavý pracovný čas, aby mohli čerpať rodičovskú dovolenku s prestávkami, atď… Pri novele Zákonníka práce ostali takéto návrhy nevypočuté, pretože ich predkladala opozičná poslankyňa Radičová. Súčasná garnitúra aspoň napravila nepochopiteľné opatrenie, pre zmenu zasa z Dzurindovej éry, ktoré pripravilo prepustené matky o nárok na podporu v nezamestnanosti. Ako „protihodnotu“ však riadne skomplikovala život matkám, ktoré si chcú popri rodičovskej dovolenke privyrobiť. A dosiaľ ani jednej vláde nenapadlo uzákoniť lehotu, ktorá by ženy po materskej chránila pred výpoveďou.
Darmo sa premiér Fico chváli výškou príspevkov pri narodených deťoch. Príspevky sa zvýšili, princíp diskriminácie však stále ostáva. Neodstránia ho peniaze ani klince rozdávané na MDŽ – len vyhovujúce zákony, fungujúce súdy… A vykorenený predsudok, že žena patrí ku sporáku.