Hamran nebol všeobecne obľúbený ako policajný prezident. Najmä v posledných mesiacoch, po tom, čo si vynútil odchod ministra vnútra Ivana Šimka. Premiéra Ľudovíta Odóra a prezidentku Zuzanu Čaputovú premyslenou taktikou až vydieraním zahnal do kúta. Naopak, pri ochrane hraníc pred prílevom migrantov postupoval viac než ležérne. Takýto chce byť aj prezident?
Odvaha mu nechýba. No tá často nestačí, treba mať aj politický inštinkt a charizmu. Koho mieni Hamran osloviť? Liberálnych voličov? Tí už svojho kandidáta dlho majú – Ivana Korčoka. Voliči PS a SaS majú v hlave jasno. Konzervatívcov z tábora Igora Matoviča? Pre ľavičiarov alebo národne orientovaných voličov je Hamran červeným súknom.
Či sa inšpiroval českým generálom Petrom Pavlom? Možno si myslí, že aj na Slovensku zaimponuje v tejto nevyspytateľnej dobe rázny človek z armády alebo polície. Lenže Pavel sa nachádzal v inej situácii. V prvom kole nemal v pravicovom tábore takého vážneho protikandidáta, ako je na Slovensku exminister zahraničia Korčok. Druhé kolo, to už je iná pesnička.
Už teraz možno povedať, že Hamranove šance sú mizerné. No možno mu ani nejde o post prezidenta, len si chce predĺžiť pobyt na spoločenskom výslní.
Možno policajného exprezidenta posmeľujú k neobvyklému kroku udalosti posledných dní: narýchlo ušitá a pretláčaná novelizácia Trestného zákona, zľahčovanie korupcie, rušenie špeciálnej prokuratúry, honba na tzv. čurillovcov, rázne personálne zmeny v polícii a „odpinkávanie“ dôležitých káuz do stratena.
Nech už je pravda kdekoľvek a nech parlamentná väčšina iba plní predvolebné sľuby, tak, ako to robí súčasná koalícia, sa to proste nerobí. Pretože zmeny sa dotýkajú celej spoločnosti, nielen voličov koaličných strán s tesnou väčšinou v parlamente. Akákoľvek vláda by sa mala snažiť nájsť pri takých závažných reformách konsenzus vo verejnosti, zvlášť v odbornej. Veď kompromisom sú naklonené už aj opozičné strany.
No na Slovensku nie sme na kompromisy zvyknutí. Ktorákoľvek politická garnitúra, ktorá sa chopila moci, presadzuje veľké reformy nasilu, hlava-nehlava. A potom sa musia s námahou opravovať, ak sa ešte dajú, pretože napáchajú viac galiby ako úžitku.
Hamran možno vycítil správny moment. Spomínané chvatné zmeny vo fungovaní právneho štátu vyhnali do ulíc tisíce ľudí. V utorok ich na demonštrácii v Bratislave pred sídlom predsedu vlády bolo až 15-tisíc. A nekončia sa, budú pokračovať každý týždeň. Práve na tejto vlne by sa Hamran ako hlavný reprezentant tvrdého boja proti korupcii a organizovanému zločinu rád zviezol.
Lenže to nestačí, ani Korčok, ani iní opoziční kandidáti tejto vláde nič nedarujú. Policajnému exprezidentovi oproti exministrovi zahraničia chýba charizma a stranícka podpora, a v porovnaní s Petrom Pellegrinim aj politická práca s ľuďmi v teréne. Už teraz možno povedať, že Hamranove šance sú mizerné. No možno mu ani nejde o post prezidenta, len si chce predĺžiť pobyt na spoločenskom výslní.